Šušky šušky na hrušky
- 12 Seiten
- 1 Lesestunde
Autorka čitateľov vťahuje do svojho sveta, ktorý sa hemží ľuďmi. Nezabudne spomenúť svojho manžela Ľuba, deti, nevestu, zaťov, strýkov, tety, babičky, kamarátky a kamarátov. A zo zozbieraných fejtónov odrazu znie veselá vrava. Trapasy, tie najrozpačitejšie situácie, ale ja smutné prehry dokáže nečakane vypointovať tak, že čitateľa zakaždým prepadne uvoľnený smiech.
Poviedky Oľgy Feldekovej sú súhrnom doteraz vydaných cyklov: Sťahovanie na mieste (1976), Dievča a šťastie (1979) a Neodoslané listy (1999), doplnených o dosiaľ nevydanú poviedku Aj muži jubilujú (1986). Knihu ilustrovala Kamila Kállayová-Štanclová.
Feldekovej najnovší román Kým som šťastný tvorivo nadväzuje na magický realizmus jej novely Veverica. Dej je tentoraz zdanlivo realistickejší, nie je sústavným prelínaním reality a rozprávky, ale ako celok je to opäť magickorealistický príbeh: Boh sa chystá zničiť svet, ale jeden z jeho anjelov dostane od neho šancu svet zachrániť – ak zostúpi v ľudskej podobe na zem a ak sa mu podarí nájsť aspoň jedného šťastného človeka. Aby sa mu dobre hľadalo, musí mať zamestnanie, v ktorom môže putovať od človeka k človeku. Stane sa teda poštárom – a tak v tej postave zrazu spoznávame hlavného hrdinu jednej z najúspešnejších starších autorkiných poviedok – poštára z poviedky Tentok.
Známa prozaička Oľga Feldeková vie vyčariť príbeh zo zážitkov a slov. Najkrajšie sú jej historky s oravskými motívmi, ale aj ako Bratislavčanka vie rozosmiať i rozosmútiť pekným rozprávaním. V 89 minirománoch sa predstaví brilantná štylistka s vycibreným citom pre prozaický i poetický detail. Naozaj, keby chcela, vedela by svoje miniatúrne príbehy rozšíriť na hrubú knihu, ale stačí takto. Človek má pri jej krátkom útvare pocit, že prečítal obsažný román.
Tajomstvo Sloveniek je názov najnovšej knihy televíznej zabávačky a spisovateľky Oľgy Feldekovej. Tým tajomstvom je podľa autorky to, že Slovenky ochotne a už vopred a bez bližšieho skúmania chápu mužov, čo napríklad Švajčiarovi Federerovi, ktorý žije so Slovenkou, dáva takú sebaistotu, že sa stal najlepším tenistom sveta.
...zase by sa dalo povedať, že ide o záznamy z každodenného života. No akoby sa zmenilo už poetično alebo akoby sa autorka naučila otvárať aj ďalšie dvere, rozširuje svoj register, no takým nebadaným spôsobom, že menej citlivý čitateľ by mohol namietnuť, akoby tu šlo o autentické záznamy aakoby bolo možné takúto knižku napísať ľahko. Keby to však bola pravda, autorka by písala hrubšie knižky. Za zdanlivou jednoduchosťou skrýva sa vždy práca, ale môžeme to aj ináč povedať, spisovateľ môže aj vyberať, vyberať aj z toho, čo sa nám zdá všedné, spisovateľ vie predsa uplatniť svoj vkus aj v každodennom živote a vie, čo má vyberať.
Zbierka próz Oľgy Feldekovej je výberom textov, ktoré publikovala v minulosti, či už knižne, alebo v časopisoch, a dnešnému čitateľovi nie sú známe. Nadväzuje na knihy, ktoré už vo vydavateľstve IKAR vyšli: Kým som šťastný (2013) a Minútové romány (2018). Okrem textov inšpirovaných detstvom na Orave tu čitateľ nájde spomienku na august 1968, na osemdesiate roky, ale aj na menej známe „pražské obdobie“ v deväťdesiatych rokoch. Hoci je autorka populárna televízna humoristka, humor jej textov je plný nostalgie. A hoci detstvo a časť dospelého života prežila v komunizme, zachovala si až detsky slobodný pohľad na svet. Feldeková čerpá inšpiráciu na rodnej Orave, podobne ako ju celý život čerpala maliarka Mária Medvecká. Spojenie jej textov s Medveckej kresbami je prekvapujúco prirodzené. Čitateľ aj znalec maliarkinho diela azda ocení malé prekvapenie – portrét Oľgy Feldekovej ako dieťaťa.