Vladár. Úvahy o prvej dekáde Tita Livia. Vojenské umenie

"Sme na prelome šestnásteho storočia. Renesancia v Taliansku vrcholí. Zdá sa, že ešte nikdy nežilo vedľa seba toľko vynikajúcich osobnosti, gigantov ducha i činu. Jemné nitky vedú od jedného k druhému, tvoriac obdivuhodnú spleť intríg, vášní, nenávisti. Za jedinú noc zanikajú mocnárstva a z vladárov sa stávajú prosebníci, za jedinú noc sú zabudnutí umelci na vrchole slávy, aby ich znovu objavili až budúce storočia. A do tejto doby sa narodil, aby bol jej najvlastnejším výrazom a pritom ju ďaleko predstihol, Niccolo Machiavelli. Ctižiadostivý mladý muž túži po kariére diplomata. Ale aký paradox! Teoretik štátu, prvý medzi mozgami svojich čias, geniálny mysliteľ musel robiť dlhy na svoje konto, aby mohol reprezentovať svoju vlasť. Hoci ho poverovali tými najchúlostivejšími poslaniami, nikdy ho oficiálne nevymenovali za vyslanca a nikdy mu nezverili plnú moc. Pri jednej z politických misií sa stretáva s Cesarem Borgiom, človekom, ktorý nezmazateľne ovplyvní celý jeho život. Cesare sa stal predobrazom vladára z najslávnejšieho Machiavelliho diela, rovnomennej eseje Vladár. V túžbe po záchrane a zjednotení Talianska podáva tu autor v dvadsiatich šiestich kapitolkách obraz ideálneho štátu pod vládou ideálneho vládcu. Práve Machiavelliho presvedčenie o nezávislosti politického zriadenia od morálky a náboženstva, ktoré dokonale vyjadril v uvedenom dielku, bolo príčinou nepravdivej legendy, legendy o Machiavelliho amorálnosti a cynizme. Termín machavellizmus sa na dlhé stáročia stal synonymom ľstivosti a zradnosti. Vo výbere, ktorý po prvý raz prináša slovenskej kultúre taký komplexný pohľad na velikána svetovej literatúry, nájde čitateľ ďalšie dôležité autorove diela: Úvahy o prvej dekáde Tita Livia, kde, mysliac na budúcnosť svojho národa, hľadá Machiavelli poučenie v minulosti, ďalej tu nájdeme Vojenské umenie, slávnu Mandragoru i výber z často pikantnej súkromnej korešpondencie autora." (Text anotácie na prebale knihy)