Panslavistický farár

Tri Záborského poviedky, odtlačené v tomto zväzku, dokumentujú základné polohy jeho tvorby. Poviedka "Dva dni v Chujave" svojim groteskne pochmúrnym kriticizmom odhaľuje čitateľovi autorove utopicko-kritické názory na život porevolučnej slovenskej dediny a predkladá smelé plány na zásadnú zmenu sociálneho postavenia drobných sedliakov. Groteskno-satirická poviedka "Šofránkovci" ilustruje na osude dvoch bratov rub a líce dobového nacionálneho fanatizmu, ktorý robí z ľudí nemysliace bytosti, ovládané "falošnám vedomím" pseudovlastenectva. Autobiografický obraz "Panslavistický farár" dáva nám možnosť nazrieť do kapitol zo životopisu slovenského vzdelanca z polovice 19. storočia, ktorý sa tvrdo prebíja životom, znevažovaný šovinistickou vrchnosťou a "mätežným" ľudom. Záborského poviedky zobrazujú neoficiáne stránky romantickej doby ako neľútostný "boj všetkých proti všetkým". Autorova satira, paródia a komika stoja však v službe pokrokového zámeru - zničiť dobové povery a predsudky všetkého druhu, či už korenia v idealistickom svetonázore vzdelancov alebo nevedomosti ľudových vrstiev.