Pohádky z lékárny

Mehr zum Buch

Dnešný človek musí rozumieť toľkým veciam! Kto sa však veľa učí, musí aj zabúdať. Do jednej hlavy sa zmestí len toľko, koľko sa do nej vojde. A tak síce vieme posielať do vesmíru rakety, ale zabudli sme, ako sa lieta na koberci. Kto už dnes rozumie reči vtákov?! Neustále objavujeme niečo nové a v tom chvate nechávame mnohé bez povšimnutia. Čo ak raz zabudneme na niečo veľmi dôležité… Kto si pamätá na lekáreň, ktorá voňala bylinkami, cudzokrajným korením a tajomstvom čarovnej kuchyne? Kto vie, že predtým boli pre človeka jedinou lekárňou lesy, rozkvitnuté lúky a brehy potokov? Na prírodu nesmieme zabudnúť. Nech už vymyslíme a skonštruujeme čokoľvek, vždy zostaneme obyčajnými človiečikmi, nesmierne závislými od všetkého, čo nám príroda poskytuje.