Pomodaj šťastia, lavička

Mehr zum Buch

Mal raz jeden vdovec dcéru a tá už často chodievala do susedov, či už na priadky, či s inakšou robotou, ako to už dievčatá chodievajú. Lebo u susedov mala dobrú kamarátku, tiež vdovicinu dcéru. Nič nedbala na to, čo ľudia hovorili o kamarátkinej matke: že je ježibaba. K nej sa vždy pekne ukazovala, zaobchodila s ňou ako aj s vlastnou dcérou. Či napiekla postruhníkov, či už čo také mala v dome, vždy nadelila obom dievčatám rovnako. Naše dievča si ju veru pokladalo takmer za vlastnú matku...