Martin Kanovský Bücher

Aký rozdiel je medzi prirodzeným (intuitívnym) a formálno-logickým usudzovaním? Sú všetky logické chyby zlé? Aké postupy (heuristiky) používa intuitívne usudzovanie? Prečo sú hybnou silou rozvoja intelektu sociálne vzťahy? Aké komunikačné riziká sú spojené s informáciami získanými prostredníctvom svedectva? Na základe čoho vieme odhadnúť, čo sa deje v mysli iného? Prečo sa etnické klasifikácie zásadne líšia od iných sociálnych klasifikácií, napríklad profesijných či športových? Práve na tieto otázky hľadajú odpovede autori knihy Sociálna inteligencia. Prvú časť knihy tvoria preklady prác renomovaných zahraničných autorov (D. Kahneman, G. Gigerenzer, N. Humphrey a D. Sperber). Druhá časť knihy obsahuje príspevky domácich autorov (J. Bašnáková, M. Filko, M. Kanovský, V. Kvasnička, E. Pauková, J. Pospíchal a J. Rybár). Sme presvedčení, že kniha môže pomôcť vedeckým pracovníkom a študentom počítačovej vedy, psychológie, antropológie, ekonómie a ďalších prírodných a sociálnych vied zorientovať sa v danej oblasti. Dúfame, že poslúži aj všetkým, ktorí sa chcú bližšie oboznámiť so súvislosťami medzi intuitívnym usudzovaním a sociálnou inteligenciou.

Publikácia poskytuje prehľad kľúčových kultúrno-antropologických teórií a koncepcií, a to prizmatom svetových osobností sociálnej a kultúrnej antropológie: pätnásť kapitol obsahuje pätnásť postáv zo svetovej sociálnej a kultúrnej antropológie (Tylor, Frazer, Durkheim, Mauss, Malinowski, Lowie, Benedict, Radcliffe-Brown, Evans-Pritchard, Lévi-Strauss, Boas, Mead, Leach, Geertz, Needham). Kniha je predovšetkým určená študentom sociálnej antropológie a príbuzných sociálnych vied, no siahnuť po nej môže každý so záujmom o kultúru a spoločnosť.

V práci sa snaží autor ukázať, ktoré zo základných myšlienok a postupov Lévi-Straussa sa stali základmi antropológie, a takisto, ktoré z jeho úvah boli skôr omylmi.

Mujeres, ¿Qué título podría ser más justo y más rimbombante? En efecto, pronunciada en 1972 esta conferencia fue escandida o intervenida por proposiciones tales como: "La mujer será mi tema", "No hay ser o esencia de la mujer o de la diferencia sexual...", "Por lo tanto, la mujer no habrá sido mi tema", etcétera. Para "descifrar esta inscripción de la mujer", la escritura debe prescindir de las reglas de la filosofía o de la literatura. Inaugurada en otro lugar (Márgenes, La Diseminación), la deconstrucción de lo que él llama falocentrismo, Jacques Derrida moviliza aquí una cuestión (¿en qué condiciones una escritura de mujeres -a propósito de las mujeres y revirtiendo sobre las mujeres- habrá sido, si es que lo ha sido, posible, y escrituras de mujer?), enumera sus necesidades, recursos, trayectos, giros, artificios, aporías, etc. No se evitará la provocación de Nietzsche. Sus enunciados sobre el estilo, sus estilos mismos, no son otra cosa que arrebatos por y contra las mujeres. ¿Cómo podía comprender este adversario del feminismo la afirmación de las mujeres? Si se acomete la interpretación nietzscheana, si en todos los sentidos, tanto dentro como fuera de la lengua, se deja uno arrastrar por semejantes "espolones", entonces los enigmas se convertirán, a su paso, en escollo: por ejemplo la lectura heideggeriana de Nietzsche, o esta pequeña frase abandonada en su cripta: "he olvidado mi paraguas"

Unter dem Titel Grammatologie erarbeitet Jacques Derrida eine Theorie der Schrift, des Zeichens, des Bezeichnens, die eine Reihe tradierter Vorstellungen und Begriffe in Frage stellt, u. a.: Vernunft, Ursprung, Subjekt, Geschichte (die immer nur eine Geschichte der »Vernunft« gewesen sei). Im ersten Teil des Buches - »Die Schrift vor dem Buchstaben« - entwirft Derrida eine theoretische Grundlage, die er im zweiten Teil - »Natur, Kultur, Schrift« - an einem Schlüsseltext des europäischen Logozentrismus überprüft, an Rousseaus Essai sur l'origine des langues , dessen (von Lévi-Strauss her unternommene) Lektüre zu einer Lektüre der Epoche Rousseaus wird. Derrida verfolgt von Plato über Rousseau, Hegel, Husserl, Saussure bis zu Lévi-Strauss das Funktionieren und die Problematik (die historischen Kosten) der logozentrischen Begrifflichkeit des abendländischen Denkens.

Kniha Jazyk a kognícia prináša najnovšie poznatky vied zaoberajúcich sa jazykom. Je zborník prác, ktoré tematizujú užšiu, špecializovanejšiu časť kognitívnych vied. Autori sa sústreďujú na vzťah jazyka a kognitívnych procesov a všímajú si napr. kultúrny prenos a evolúciu jazyka, jazyk myslenia či problematiku univerzálnej gramatiky.