Martin Kanovský Bücher

Aký rozdiel je medzi prirodzeným (intuitívnym) a formálno-logickým usudzovaním? Sú všetky logické chyby zlé? Aké postupy (heuristiky) používa intuitívne usudzovanie? Prečo sú hybnou silou rozvoja intelektu sociálne vzťahy? Aké komunikačné riziká sú spojené s informáciami získanými prostredníctvom svedectva? Na základe čoho vieme odhadnúť, čo sa deje v mysli iného? Prečo sa etnické klasifikácie zásadne líšia od iných sociálnych klasifikácií, napríklad profesijných či športových? Práve na tieto otázky hľadajú odpovede autori knihy Sociálna inteligencia. Prvú časť knihy tvoria preklady prác renomovaných zahraničných autorov (D. Kahneman, G. Gigerenzer, N. Humphrey a D. Sperber). Druhá časť knihy obsahuje príspevky domácich autorov (J. Bašnáková, M. Filko, M. Kanovský, V. Kvasnička, E. Pauková, J. Pospíchal a J. Rybár). Sme presvedčení, že kniha môže pomôcť vedeckým pracovníkom a študentom počítačovej vedy, psychológie, antropológie, ekonómie a ďalších prírodných a sociálnych vied zorientovať sa v danej oblasti. Dúfame, že poslúži aj všetkým, ktorí sa chcú bližšie oboznámiť so súvislosťami medzi intuitívnym usudzovaním a sociálnou inteligenciou.

Publikácia poskytuje prehľad kľúčových kultúrno-antropologických teórií a koncepcií, a to prizmatom svetových osobností sociálnej a kultúrnej antropológie: pätnásť kapitol obsahuje pätnásť postáv zo svetovej sociálnej a kultúrnej antropológie (Tylor, Frazer, Durkheim, Mauss, Malinowski, Lowie, Benedict, Radcliffe-Brown, Evans-Pritchard, Lévi-Strauss, Boas, Mead, Leach, Geertz, Needham). Kniha je predovšetkým určená študentom sociálnej antropológie a príbuzných sociálnych vied, no siahnuť po nej môže každý so záujmom o kultúru a spoločnosť.

V práci sa snaží autor ukázať, ktoré zo základných myšlienok a postupov Lévi-Straussa sa stali základmi antropológie, a takisto, ktoré z jeho úvah boli skôr omylmi.

Unter dem Titel Grammatologie erarbeitet Jacques Derrida eine Theorie der Schrift, des Zeichens, des Bezeichnens, die eine Reihe tradierter Vorstellungen und Begriffe in Frage stellt, u. a.: Vernunft, Ursprung, Subjekt, Geschichte (die immer nur eine Geschichte der »Vernunft« gewesen sei). Im ersten Teil des Buches - »Die Schrift vor dem Buchstaben« - entwirft Derrida eine theoretische Grundlage, die er im zweiten Teil - »Natur, Kultur, Schrift« - an einem Schlüsseltext des europäischen Logozentrismus überprüft, an Rousseaus Essai sur l'origine des langues , dessen (von Lévi-Strauss her unternommene) Lektüre zu einer Lektüre der Epoche Rousseaus wird. Derrida verfolgt von Plato über Rousseau, Hegel, Husserl, Saussure bis zu Lévi-Strauss das Funktionieren und die Problematik (die historischen Kosten) der logozentrischen Begrifflichkeit des abendländischen Denkens.

Kniha Jazyk a kognícia prináša najnovšie poznatky vied zaoberajúcich sa jazykom. Je zborník prác, ktoré tematizujú užšiu, špecializovanejšiu časť kognitívnych vied. Autori sa sústreďujú na vzťah jazyka a kognitívnych procesov a všímajú si napr. kultúrny prenos a evolúciu jazyka, jazyk myslenia či problematiku univerzálnej gramatiky.

Sborník ze stejnojmenného semináře konaného dne 23.10.2000 v Brně.

Zámerom zozbierania a publikovania prezentovaných deviatich štúdií je ponúknuť alternatívne a odborne fundované pohľady, ktoré sú podložené extenzívnym štúdiom literatúry a sprostredkované detailnou analýzou primárnych zdrojov, v ktorých sa „národ“ a „etnicita“ v nejakej podobe vyskytujú. Jednotlivé kapitoly sa pritom venujú reprezentáciám národa a etnicity vo verejnom diskurze v minulosti aj súčasnosti a takisto v domácom aj zahraničnom kontexte. Deväť autorov a autoriek skúma národ a etnicitu vychádzajúc z rozmanitých sociálnovedných teórií a aplikujúc rôznorodé metodologické prístupy. Počet odborných prác venovaných skúmaniu týchto fenoménov neustále rastie, a preto je dôležité upozorniť na špecifické črty tejto publikácie, ktoré ju odlišujú od ostatnej produkcie, a ktoré môžu byť rozhodujúcim dôvodom pre jej prečítanie. Publikácia si pritom nekladie za cieľ ponúknuť autoritatívne alebo „správne“ interpretácie skúmaných javov a udalostí, ale skôr poukázať na pestrosť prístupov, ktoré ku kategóriám národ, etnicita a nacionalizmus nepristupujú ako k daným, nemenným a prirodzeným faktom, ale ako k sociálne konštruovaným, interpretovateľným a ustavične sa meniacim nositeľom významov, ktoré majú v rôznych kontextoch rôzne funkcie: kategorizovanie ľudí do skupín, budovanie či posilňovanie kolektívnej identity, politickú mobilizáciu alebo napríklad autoritatívnu interpretáciu dejín.

O liberalizme, náboženstve a hodnotách sa sporia Samuel Abrahám, Egon Gál, Martin Kanovský a František Novosád. Autori, dlhoroční priatelia, kolegovia, diskutovali o ideológiách, o konfrontáciách, o hodnotách, o štáte, o predstavivosti, o náboženstve, o minulosti, o vzdelávaní a morálke.

Zborník prác o súčasnej filozofii ... k päťdesiatinám Miroslava Marcelliho.

Kniha ponúka široké spektrum rôznych stanovísk, konceptov, metód a výsledkov, ktoré treba brať do úvahy pri štúdiu kognície. Ilustruje konvergencie i divergencie, ku ktorým v kognitívnych vedách dochádza.