Táňa Keleová-Vasilková Bücher

Na samote v starom modrom dome sa cez vianočné sviatky stretáva veľká rodina. Jej členov spája svojská a silná osobnosť – matka. Stará pani má sedemdesiatsedem rokov a dlhý život ju obdaril láskou aj múdrosťou. Napriek tomu, že svoje deti miluje, vidí aj ich nedostatky a slabosti. Niekedy stačia len tri dni na to, aby sa v živote toľko zmenilo. „Nechaj ho,“ povie stará pani rozhodne. „Skúška je dôležitá... poradíme si aj bez neho.“ Peter sa víťazoslávne zaškerí. „Ako to, že starká je chápavejšia ako ty?“ „No prepáč, myslela som si, že sú Vianoce...“ ohradí sa Zlatka. „Sú... a teším sa na ne. Ale potrebujem sa aspoň na dve hodinky zašiť. Potom,“ rozhodil rukami, „som váš!“ „Máš ich mať,“ povie Zlatica. „Ale najprv zakúriš v podkroví. O chvíľku prídu ostatní, malo by tam byť teplo, nie?“ pozrie spýtavo na mamu. „Iste, malo mi to tiež napadnúť. Takže – je to jasné, púšťame sa do roboty!“ Všetci ako na povel vstávajú. Zlatka podíde k mame a objíma ju. „Som rada, že som tu,“ v očiach má nehu. „Akoby... som sa vrátila o kus času späť.“ Zamyslene si odhrnie pramienok vlasov z čela. „Je to zvláštne... ale tento dom na mňa vždy pôsobí rovnako. Možno... má v sebe skryté kúzlo...“ „Má,“ prikývne stará pani a v očiach má úlomky svojho detstva a mladosti... „Kúzlo našej rodiny.“

Lucia je slobodná mamička, ktorej život poslal do cesty neseriózneho partnera. Mráčiky na oblohe však rozháňa malý syn, v práci sa jej tiež darí. Radosť zo života jej však upiera despotická matka, všedné dni a povinnosti ju vyčerpávajú a postupne stráca aj vieru v lepšiu budúcnosť. Odchádza na lyžovačku a jej život odrazu dostáva nové, veselšie farby. ,,Áno," prikývne Lucia.,,Život ma zmenil. Posledné mesiace bol ku mne štedrý. Som mu za to vďačná... Vieš," doloží váhavo, odjakživa sa niektoré veci bojí vysloviť nahlas, aby potom nestratili čarovnú moc,,,splnil mi všetky túžby. Alebo... alebo aspoň väčšinu z nich." Lena sa rozosmeje.,,Nie život ti naplnil tie tvoje túžby, ale ty sama. Postupne, pomaličky si sa dopracovala k svojim cieľom. Zaslúžila si si ich naplnenie. Oveľa viac ako ktokoľvek iný. Prežila si bolesť, poznáš samotu, okúsila si zradu... To všetko sa raz nutne muselo skončiť. Pretože všetko má svoje konce, aj to zlé, aj to dobré. A potom, nemysli si, že si už na konci. Stále budeš niečo chcieť, po niečom túžiť...