Kráľovskí letci z okresou Povážská Bystrica, Půchov, Ilava vo vojnových československých perutiach britských Royal Air Force. Martin Cieasar 311. Štefan Gaborko 311. Martin Cyprián Janega 11. Tibor Karas 311. Pavel Koroš 311. František Kulka 311. Jozef Politzer 311. Ján Polník 311. Michal Porubčan 311. Josef Rěhák 311. Ladislav Sikla (Szikla, Šikla) 311. František Tanuška 311. Anton Vanko 312.
Po normalizačných čistkách v armáde sa vojenskí piloti, plukovníci a iní dôstojníci ocitli v rôznych zamestnaniach, od taxikárov po robotníkov v baniach. Po roku 1968 bolo z armády prepustených 12-tisíc vojakov a občianskych zamestnancov, z toho 1400 na Slovensku, a to z politických dôvodov. Mnohí z nich boli prepúšťaní za pomoc civilným orgánom, organizovanie mítingov či účasť na demonštráciách proti okupácii. Témy vojenskej intervencie a okupácie sú predmetom systematického bádania, ale osudy jednotlivých vojakov a ich rodín zostávajú často nepovšimnuté. Kniha prináša 25 osobných príbehov, ktoré sú súčasťou kapitol s názvami ako „Okupanti, tiahnite domov!“ a „Zbrane neodovzdáme!“. Okrem týchto príbehov sa zaoberá aj politickým vývojom a udalosťami v armáde, ktoré súviseli s okupáciou, pričom obsahuje kapitoly ako „Sovietska armáda v Československu“ a „Samovraždy ako najsmutnejšie riešenia“. Kniha je ilustrovaná 380 fotografiami a dokumentmi, vrátane tých, ktoré sú verejnosti predstavené prvý raz. Názov odkazuje na príbeh dôstojníka, ktorý po prepustení zažil finančnú krízu a musel rozbiť porcelánové pokladničky, symbolizujúce jeho sklamanie a poníženie. Kniha obsahuje aj štvorstranové RESUMÉ v 11 jazykoch.
Prvá časť knihy opisuje odbojovú činnosť proti totalitarizmu vojnového Slovenského štátu v regióne Stredného Považia. Jej druhá časť prináša príbehy bojovníkov pochádzajúcich z okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava, ktorí pred slovenskou verziou totality spolčenou s hitlerovským Nemeckom z regiónu odišli do zahraničia, aby proti nacizmu a fašizmu bojovali na bojiskách východného aj západného frontu.
Osudy generálmajora Ivana Otto Schwarze (1923 – 2018), kterého otec poslal před hrozbou blížícího se holokaustu do Velké Británie. Kde vyměnil relativně bezpečné zázemí ve Walesu a jako 16-letý se přihlásil do britských ozbrojených sil.
Zaujímavo štrukturovaná publikácia približuje jednu z posledných kapitol pôsobenia spoločnej československej armády – pôsobenie Československého protichemického práporu vo vojnovom konflikte vyvolanom agresívnou irackou politikou voči Kuvajtu. V úvodnej časti približuje I. Purdek príčiny vzniku konfliktu, mocenské záujmy Saddáma Husajnaa situáciu na základe analýzy operačnej správy Generálneho štábu ČSA deň po obsadení Kuvajtu vojskami Iraku. V ďalších častiach prináša informácie o vytvorení a príprave špeciálnej protichemickej jednotky, jej organizačnej štruktúre a zložení, presune do Saudskej Arábie, príprave na operáciu Púštna búrka, o činnosti českých a slovenských vojakov pôsobiacich pod velením plk. Jána Vala v priebehu samotného bojového nasadenia, o súčinnosti koaličných síl, tiež o špeciálnej chemickej a zdravotníckej technike a materiáli. Prvú časť knihy uzatvára autor činnosťou čs. práporu po oslobodení Kuvajtu a skončení vojenských operácií a odsunom do vlasti. Do druhej časti publikácie pripravil P. Vitko spomienky slovenských a českých vojakov, ktorí sa zúčastnili tohto vojnového konfliktu v rámci širšej spojeneckej protiirackej koalície. Sú publikované buď v autentickej forme, alebo prerozprávané, dotvorené stručným vojenským profilom osobnosti a fotografiami. Celú knihu sprevádza bohatý fotodokumentárny materiál, chronológia udalostí a zaujímavé prílohy.
Netypické memoáre, ktoré dotvára množstvo historických, ale aj súčasných fotografií, majú dve roviny: V prvej Vitko senior rozpráva svoj životný príbeh od detstva cez roky štúdií a prvé zamestnanie až po útek z komunistického Československa roku 1948 spolu s rodinou do americkej zóny v Rakúsku, odkiaľ emigroval do Austrálie. V druhej rovine publikácie Vitko junior v poznámkach v kurzíve vysvetľuje synovi Samuelovi a vnučke svojho menovca Vanese dejinné udalosti, na pozadí ktorých sa odohrávali príbehy Vitka juniora. V závere knihy prináša ukážky zo svojich novinárskych článkov z operácie ISAF v Afganistane, najmä zo spolupráce austrálskych a slovenských vojakov Tarin Kowt, čo svedčí o väzbách medzi našimi geograficky vzdialenými národmi, ktoré si však môžu byť blízke v rôznych situáciách. (neobyčajný životný príbeh Dr. Pavla Vitka: od remenárskych nití v Hranovnici cez útek pred totalitou po stavby priehrad, mostov a slovenský život v Austrálii)
Pomocné technické prápory (PTP) boli pracovné útvary Československej ľudovej armády v rokoch 1950 – 1954. Boli v nich zhromažďovaní občania tzv. politicky nespoľahliví a využívaní na ťažké a nebezpečné práce. PTP vznikli na jeseň 1950. V roku 1954 boli reorganizované na technické prápory. Celkom nimi prešlo asi 60 000 osôb. Ich vznik bol v príkrom rozpore s viacerými medzinárodnými konvenciami.
