Mária Bátorová Reihenfolge der Bücher

Der Roman „Dauern“ ist eine lose Fortsetzung des Romans „Die Mitte“ und thematisiert die fiktive politische Situation in der Slowakei mehr als dreißig Jahre nach der Samtenen Revolution. Die Handlung spielt sich in der Familie und im öffentlichen Leben ab und stellt die zentrale Frage, ob man sich während politischer und gesellschaftlicher Wandlungen mit Ehre und Charakter durchschlagen kann. Kann man sich in solchen Zeiten weiterhin frei der Forschung hingeben und vielleicht etwas Positives zur Demokratie beitragen? Intellektuelle Debatte und differenzierte Reflexionen reichen von konkreten Fertigkeiten bis zu allgemeinen historischen Kenntnissen. Der aus dem Slowakischen übersetzte Roman wirft zudem einen Blick auf Erlebnisse und Erfahrungen während der hektischen Corona-Zeit. Zugleich ermöglicht er präzise psychologische Einblicke in einzelne Schicksale, Beziehungen der Protagonisten und zeigt, auf welche Art und Weise und mit welchen Werten sich das Leben positiv entwickeln und halten kann.

Trvanie je spoločenský, rodinný a zároveň politický román. Dej sa odohráva v Bratislave, tridsať rokov po Nežnej revolúcii. Vývin jednotlivých postáv k vyhraneným typom, ktoré predstavujú, sa odohráva aj cez retrospektívy až do 20. storočia. Postavy spájajú príbuzenské vzťahy, ale sú toaj pevné priateľstvá, utužované stretaním v záhrade manželského páru, zasiahnutom osudom jedinej dcéry. Pevnosť a súdržnosť postáv väzí v hodnotovej hierarchii, ktorú si pestujú a presadzujú, pokiaľ sa dá, do spoločenských a politických procesov. Keďže sa po roku 1989 pre túto krajinu otvoril svet, znamenajú časté študijné alebo pracovné cesty protagonistov románu aj porovnanie Slovenska so svetom. Román nesie nádejné posolstvo o tom, ako kladné hodnoty podporujú pretrvanie bytia.

Mária Bátorová, Významná slovenská spisovateľka, je mnohorozmerná autorka, ktorá sa okrem vedeckej práce ( deväť monografií a tabuizovaných autoroch) venuje všetkým žánrom beletrie a publicistiky ako aj v pedagogickej činnosti. Knižne však mohla publikovať až po roku 1989. Od počiatku kombinovala vo svojej tvorbe básne a poviedky. Básnická zbierka Moment na Moment vznikla v čase koronavírusu a jej jej desiatou beletristickou knihou. Je členkou domácich a zahraničných spoločností, zakladateľskou a vedúcou osobnosťou. Je držiteľkou mnohých domácich a zahraničných ocenení, jej diela boli preložené do sedemnástich jazykov.

Dieser Roman ist ein Diskurs, ein Gespräch über die große Zeit der Umwandlung zur Demokratie im Ostblock, mit den Digressionen in die Geschichte der Totalität der 50er und 70er Jahre des 20. Jahrhunderts mit den Themen der modernen zeit: Geld, Ehre, Liebe, Kunst, Identität, Globalisierung und Heimat. Der Roman wurde in der Slowakischen Republik mit dem Preis „Bibliotheka 2010“ ausgezeichnet.

Mária Bátorová je „dvojdomou autorkou“, ktorá sa na začiatku 90. rokov presadila ako literárna vedkyňa, skúmajúca tabuizované témy v slovenskej literatúre. Jej dielo zahŕňa významné publikácie, ako Biele miesta v slovenskej literatúre (1991) a Roky úzkosti a vzopätia (1992), a komparatívnu prácu J. C. Hronský a moderna (2000), ktorá objasňuje väzby medzi Hronským a európskou literárnou modernou. V tejto dobe sa Bátorová začala venovať aj próze, pričom jej novely, ako Zvony v kameni (1991), sa zameriavajú na psychologické aspekty ženského sveta. Jej dielo sa vyznačuje kombinovaním prózy s poéziou, pričom poézia buď kontrastuje s prózou, alebo ju lyricky dopĺňa. Román Stred (2010) obsahuje dokonca dve básne. V roku 2008 vydala výber z poézie Púšte a oázy, ktorý pozostáva z troch tematických oddielov. Prvý oddiel je venovaný zosnulým, druhý sa zameriava na občianske a etické témy, a tretí obsahuje intímne reflexie. Názov zbierky „Už“ symbolizuje prechod medzi životom a smrťou. Obálka, navrhnutá Františkom Hříbalom, zobrazuje tancujúce postavy v kruhu, čo evokuje večný cyklus života.

Die slowakische Literaturprofessorin Maria Bátorová hat aus ihrem umfangreichen Werk nun einen Band Erzählungen in deutscher Sprache vorgelegt.

On the basis of the literary work and life of one of the Charta 77 signatories, Dominik Tatarka, this work addresses the topic of dissident literature. By the use of the comparative method Slovak literature is analysed alongside other literatures of Central Europe, as well as French.

Zbierka publicistických útvarov poprednej literárnej vedkyne, komparatistky, pedagogičky a publicistky predstavuje nielen kvantitatívny, ale aj kvalitatívny príspevok k spoločenskému a kultúrnemu zmapovaniu súčasnosti. Jednotlivé štylistické celky sa zameriavajú na rozličné aspekty, spoločenské javy, teritoriálno-historické zvláštnosti a zaujímavým štýlom odkrývajú hĺbku nosnej témy. Čitateľsky atraktívne sú najmä eseje, ktoré informačne rozširuje rozhľad čitateľa. Spomeňme esej Nitraua, ktorá cez plátno romantickej prechádzky starobylou Nitrou preniká do hĺbky histórie tohto územia. Okrem esejí zbierka zahŕňa trefné fejtóny, úderné úvodníky, zaujímavé rozhovory, ale aj recenzie z oblasti kultúry: posúdenia kníh, divadelných predstavení, výstav a filmových predstavení. Tieto žánre sú spoločenským vkladom do zaznamenania kultúrnych podujatí, čím sa tieto umelecké počiny informačne zvečňujú nielen pre súčasníkov, ale aj nasledujúce generácie čitateľov. Kniha je určená odborným i laickým záujemcom o umenovednú literatúru a žurnalistiku, ako aj milovníkom informačne zaujímavej literatúry faktu a esejistiky z kultúrno-spoločenského prostredia.

Kto bol Dominik Tatarka? Človek mnohých identít a rol, ktoré nie sú komplementárne, ba niekedy sa až vylučujú... Azda preto dodnes chýbal komplexný pohľad, hlbinnejší vzhľad a výskum diela a jeho tvorcu. Autorka monografie, literárna vedkyňa a zároveň i spisovateľka, ako avízo knihy predosiela charakteristiky Dominika Tatarku: "Muž, ktorý miloval prítomný okamžik a v ňom večnosť. Muž „špecifickej senzibility“. Muž s vlastnou víziou slobodného sveta a medziľudských vzťahov. Muž, ktorý na počiatku v úzkostiach hľadal Boha, aby ho postupne na svojej ceste nachádzal. Muž ideí, uvažovania, myslenia a činu. Málovravný, no konajúci. Zameraný na podstatu vecí, vážny a bez humoru. Rapsód, balansujúci na nietzscheovskom povraze, človek, ktorého mentálne a morálne základy mali podstatu základov mrakodrapu v oblastiach, kde bývajú časté zemetrasenia." Mária Bátorová ponúka tri kľúčové argumenty o Tatarkovi a jeho diele: 1. Tatarka bol „existencialistom“ pred konštituovaním tohto literárneho prúdu vo Francúzsku. Upozorňuje na to sám a Mária Bátorová to potvrdzuje v komparácii s Camusom. 2. Tatarka nebol ateista a nebol len „občan“. 3. Tatarka svojím dielom nepatrí k postmoderne. Literárna vedkyňa odkrýva mnohorozmernosť Tatarkovho života a diela v ľudskej aj intelektuálnej živosti a vytvára plastický obraz autora, ktorého storočnicu narodenia sme si pripomenuli 14. marca 2013.

Publikáca prináša najnovší, modernými metódami spracovaný výzkum, ktorý sa v posledných dvadsati rokoch realizoval na pôde SAV, ale aj jeho popularizáciu vo forme esejistických žánrov, recenzií a malej javiskovej formy. Bázu výskumu tvorí žánrovo mnohodimenzionálne dielo J.C.Hronského, dvojdomého autora a mnohostrannej osobnosti literárneho a kultúrneho života na Slovensku v prvej polovici 20. storočia.