Jonáš Záborský Reihenfolge der Bücher

Do tohto zväzku sme zhrnuli posledné a málo známe Jesenského prózy zo 40. rokov 20. storočia, v ktorých autor satiricky reaguje na zmenené spoločensko- politické pomery. Keď mu r. 1935 vyšla zbierka próz Zo starých časov, nestretla sa s veľkým ohlasom – „moderná“ doba sa totiž dozadu veľmi neohliadala. Jesenský však vedel podať svedectvo aj o „nových“ časoch, a to nielen ironicky úsmevné, ale aj svedecky otriasajúce. V poviedke Strach zachytil stiesňujúcu dobu Slovenského štátu s priam vizionárskou prenikavosťou – akoby tu predznamenával aj povojnový komunizmus. Po historických skúsenostiach z totalít 20. storočia už vieme, že „nové“ nemusí vždy znamenať aj „lepšie“. „Starý“ Jesenský to vedel, videl a opísal už pred sedemdesiatimi rokmi.

„Životopis spisovateľov objasňuje značne jeho diela, je akoby kľúčom do ich svätyne. A nikto, tuším, život človeka vernejšie opísať nemôže ako on sám. To, hľa, príčina, prečo ja končím svoju spisovateľskú činnosť krátkym opísaním pamätnejších svojich osudov. Kto menovite so slovenskou literárnou i politickou históriou zapodievať sa bude, ten tu daktoré užitočné pokynutia nájde.“ Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Jonáš Záborský. Dielo II.. Tatran. Bratislava 1989. 433 s.   Bibliografické poznámky: Vlastný životopis Jonáša Záborského 1869, str. 1 — 99 (LAPSL Martin, sig. II. F 13). „Lepší od tohto Životopis z roku 1872 nachádza sa v Záborí u synov môjho brata Karola Záhorského Husáre. Ale to je dielo určené len pre rodinu.“

Nájdené nemanželské dieťa výrazne zasiahne do volieb župana. Veselohru, ktorá rozvíja tento príbeh, napísal Jonáš Záborský v roku 1866. Bola podľa nej natočená i televízna inscenácia a objavila sa aj na doskách slovenských divadiel. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Jonáš Záborský. Výber z diela III. SVKL. Bratislava 1954. 421 s. Viera Bunčáková, redaktorka edície Odkazy našej klasiky a zodpovedná redaktorka.

Jednou z Divadelných hier Jonáša Záborského z r. 1870 je i smutnohra Báthoryčka, čerpajúca námet zo života grófky Alžbety Báthory, známej ako krvavá „Čachtická pani“. Digitalizovaná podoba publikace: Jonáš Záborský. Alžbeta Báthoryčka. DILIZA. Bratislava 1969. 75 s. Ladislav Jánsky redigoval. E. Hurínska korigovala.

Dielo Jonáša Záborského Dejiny kráľovstva uhorského od počiatkov do časov Žigmundových vychádza po takmer 140 rokoch od svojho vzniku po prvý raz. Doslovný prepis Záborského rukopisu umožňuje plnohodnotne zažiť dielo tak, ako ho autor dokončil v sedemdesiatych rokoch 19. storočia. Tri predchádzajúce pokusy o vydanie stroskotali, a tak sa súčasnému čitateľovi ponúka premiéra tohto jedinečného diela. Dielo vychádza v roku 2012 symbolicky pri príležitosti 200. výročia Záborského narodenia. Doteraz bolo dostupné iba v rukopise, a preto je aj odborná verejnosť o ňom pomerne slabo informovaná, väčšinou len sprostredkovane.

Jonáš Záborský vo svojom diele kriticky zobrazuje porevolučné pomery v 19. storočí na Slovensku. Podáva dobové svedectvo o zápase jednoduchého človeka, ktorého sa dotýkajú snahy vládnucej vrstvy o maďarizáciu Uhorska, úpadok šľachty, pohŕdanie slovanstvom a zaostalosť slovenského ľudu.rnDva dni v Chujave je jedna zo Záborského najvýznamnejších próz. Novela je zložená z dvoch hlavných častí – Deň škaredý, Deň pekný. Prvá časť nám predostiera bezútešný obraz života chudobných dedinčanov – obyvateľov Chujavy, ich márneho boja s útlakom zo strany šľachty, maďarských úradov i miestnych úžerníkov. Chudoba a zdanlivo bezvýchodisková situácia spôsobuje, že nevzdelaní ľudia hľadajú útočisko v alkohole, čím sa dostávajú do stále zložitejšej životnej situácie. Naproti tomu Deň pekný opisuje istý slávnostný deň v tej istej obci o niekoľko rokov neskôr. Z rozprávania katolíckeho farára Rastica sa čitateľ postupne dozvedá, ako sa za pomoci niekoľkých obetavých priateľov podarilo Chujavu pretvoriť v pokrokovú obec a zlepšiť život jej obyvateľom.rnKrátka próza Jurát sa odohráva v Pešti, kde sa skrachovaný, bezcharakterný zeman podvodom votrie do rodiny zámožného kupca a privedie ju k hanbe.

Dramatik, prozaik, básnik i publicista Jonáš Záborský si svojím životom a dielom vyslúžil rôzne epitetá – "župčiansky samotár", "prvý slovenský disident", "národný hriešnik"... Za tento výber z diela, obsahujúci najpopulárnejšie i menej známe prózy (Chruňo a Mandragora, Mroč, Hlovík medzi vzbúreným ľudom, Dva dni v Chujave) a niekoľko bájok, by si zaslúžil aj prívlastok "prezieravý satirik". Kniha je vynikajúcou pomôckou pre študentov a zábavným čítaním pre všetkých.

Svätoplukova zrada - Najdúch - Holub - Bájky, žihadlice, rozhovory - Hurbaniáda - Vlastný životopis - Rozmluva filozofická o svete

Tri Záborského poviedky, odtlačené v tomto zväzku, dokumentujú základné polohy jeho tvorby. Poviedka "Dva dni v Chujave" svojim groteskne pochmúrnym kriticizmom odhaľuje čitateľovi autorove utopicko-kritické názory na život porevolučnej slovenskej dediny a predkladá smelé plány na zásadnú zmenu sociálneho postavenia drobných sedliakov. Groteskno-satirická poviedka "Šofránkovci" ilustruje na osude dvoch bratov rub a líce dobového nacionálneho fanatizmu, ktorý robí z ľudí nemysliace bytosti, ovládané "falošnám vedomím" pseudovlastenectva. Autobiografický obraz "Panslavistický farár" dáva nám možnosť nazrieť do kapitol zo životopisu slovenského vzdelanca z polovice 19. storočia, ktorý sa tvrdo prebíja životom, znevažovaný šovinistickou vrchnosťou a "mätežným" ľudom. Záborského poviedky zobrazujú neoficiáne stránky romantickej doby ako neľútostný "boj všetkých proti všetkým". Autorova satira, paródia a komika stoja však v službe pokrokového zámeru - zničiť dobové povery a predsudky všetkého druhu, či už korenia v idealistickom svetonázore vzdelancov alebo nevedomosti ľudových vrstiev.

Historická smutnohra v šiestich dejstvách, ktorej autorom je významný slovenský spisovateľ Jonáš Záborský.