Pavel Vilikovský Bücher

Pavel Vilikovský je v každej svojej knihe ten istý, ale zároveň je aj vždy iný – objavný. Takáto iná, objavná je aj rozsiahla novela RAJc je preč, na ktorej pracoval autor dva roky. Názov zvádza k chápaniu knihy ako bilancovania prežitého, je to však pravdou iba do určitej miery. Dielo treba skôr vnímať ako mozaiku príbehov väčších i menších, vlastných aj odpozorovaných, smiešnych i smutných. Príbehy sú v knihe radené nie podľa časovej postupnosti, ale podľa toho, ako sa ich autor rozhodol vsunúť do deja – podobne ako keď výtvarník kladie kamienok do vznikajúcej mozaiky. Takto sa mu knihou podarilo vytvoriť mimoriadne zaujímavú kompozíciu. Vilikovský píše i s múdrym odstupom, vnímavým porozumením a humorom, ale i iróniou a sebairóniou, napriek tomu je ľudský a chápavý. Kniha je výnimočná aj po výtvarnej stránke – je celá autorská. Využili sme autorovu umeleckú všestrannosť a ako ilustrácie sme použili 25 gvašov z Vilikovského voľnej tvorby a na obálku koláž z autorovej dielne.

Především je to příběh lásky doceněné až při jejím vymizení, příběh hledání či ztrácení vlastní totožnosti anebo příběh pátrající po smyslu našeho počínání. Při jejich vyprávění jsou originálně reflektovány všední i nevšední, zásadní i banální, každodenní i jedinečné otázky a problémy. Např. o existenci duše a jejím vztahu k tělu, o podstatě člověčí identity, o rozdílu mezi omylem a selháním, tvorem a bytostí, uměním a vědou. Nechybí ovšem ani zamyšlení nad tím, jestli je krtkovi v jeho kožíšku horko. Nebo zda se mravenci potí či jestli také mají duši. Vše je situováno převážně do nedávné Bratislavy, ale rovněž třeba do indiánských rezervací kmene Menominiů nebo na dávný uherský venkov. Letmý sníh přináší mimořádný čtenářský zážitek, který pobaví, inspiruje, hlavně však ohromí svou existenciální syrovostí a naléhavostí.

Je toľko definícií a toľko podôb lásky, že všetky neobsiahne ani tá najhrubšia kniha. Niektoré z nich – drsné, smiešne i dojímavé – zachytáva najnovšia kniha básnika a aforistu Tomáša Janovica, divadelníka a humoristu Milana Lasicu a spisovateľa Pavla Vilikovského. Predstavuje tri rozličné literárne žánre – tri podoby lásky. Výtvarník Marek Ormandík texty ilustroval a originálne graficky upravil.

Jozefa Karstena, hlavného hrdinu prvej časti románu nazvanej Krátka extrémna osamelosť Jozefa K., vyláka štátna bezpečnosť z malej rakúskej dediny do ruskej zóny Viedne, bez ťažkostí ho prevezú späť do Bratislavy a uväznia v konšpiračnom byte. Vydieraním, že majú v rukách Karstenovu manželku a synov, ktorí sa chystali emigrovať za manželom a otcom, nútia Karstena, aby spolupracoval, navštevoval svojich vplyvných priateľov v Bratislave a donášal na nich. Karstenov niekoľkodňový boj so zlom, v ktorom sa sám uchyľuje k používaniu rovnakých metód ako jeho väznitelia, sa končí tragicky. Druhá časť románu nazvaná Dlhá extrémna osamelosť Márie M. je rozprávaním učiteľa literatúry na dôchodku, ktorý študuje Goebbelsove denníky, hnaný úsilím dopátrať sa podstaty zla. Učiteľ (postava miestami prechádza v autorovo alter ego) sa rozhodne pátrať po osude dvadsať rokov nezvestnej Márie M.

Ak úspešný spisovateľ ponúkne na vydanie knihu reflexií o literárnej produkcii posledných rokov, resp. o širších otázkach kultúrno-spoločenského diania v doznievajúcom desaťročí, takmer zaručene sa je na čo tešiť. Ako píše autor: „pisateľ podľahol vonkajšej objednávke i vnútornému nutkaniu a začal sa literatúre venovať aj z pozície naivného milovníka, čiže oddaného, dychtivého, ale nie zaslepeného čitateľa.“

Výber z literárnej tvorby Pavla Vilikovského zahŕňa vybrané poviedky a prózy, ktoré reflektujú autorov vývin do začiatku deväťdesiatych rokov. Prvý cyklus poviedok sa zaoberá problémom cesty za šťastím, pričom zachytáva dobový generačný pocit mladých ľudí šesťdesiatych rokov. Následné cykly z raných sedemdesiatych rokov skúmajú vzťah tela a duše. Cyklus Krutý strojvodca zhŕňa tvorbu z konca osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokov. Vilikovského skeptický postoj k literatúre a jej poznávacím možnostiam sa prejavuje v groteskných a absurdných humoroch, ktoré sú v tomto výbere ešte výraznejšie. Stredná Európa, územie s nepresnými hranicami, za posledné dve storočia zažila mnohé etnické, sociálne a politické zmeny. Tento región nie je len geografickým pojmom, ale aj stavom mysle, ktorý sa odráža v literatúre. Dielo stredoeurópskych autorov je formálne rozmanité, spája ich však príbuznosť postojov, opakujúce sa témy a archetypálne príbehy. Melancholický tón rozprávania, občas vystriedaný absurdným humorom, je charakteristický. Stredoeurópski spisovatelia citlivo vnímajú rozmanitosť a vnútornú podobnosť ľudí, pričom sa intenzívne zaoberajú otázkami identity. V literatúre prevládajú trpké porážky nad oslnivými úspechmi, pričom jednou z najdôležitejších hodnôt je zachovanie ľudskej dôstojnosti aj v ťažkých okolnostiach.