Kapitoly z najstarších českých dejín: 531–1004

Počiatok českých dejín zaťažujú tri otázky. Za akých okolností prišli Slovania do Čiech? Ako vznikol český „gens", ktorý dal meno a historický základ národu, ktorý trvá dodnes? Patrili alebo nepatrili Česi k Samovej ríši? Na prvé dve otázky odpovedáme približne v súlade s hlavnými a uznávanými výsledkami doterajšieho bádania. Príchod Slovanov do Čiech súvisel s pádom Durínskej ríše v roku 531 a s následným odchodom germánskych Markomanov z Boiohaema do Raetie a západnej časti Pobrežného Norika, kde sa z nich (a nielen z nich) stali Bavori. Česi mali podobný začiatok ako Chorváti, Srbi, Korutánci, Obodriti a ďalšie slovanské kmene, ktoré v čase veľkého protiavarského povstania Slovanov unikli z územia Avarského kaganátu, usadili sa za jeho hranicami a na novom území sa spojili so Slovanmi, ktorí tam už dve alebo tri generácie sídlili. Naša odpoveď na tretiu otázku sa s doterajším bádaním značne rozchádza. Príslušnosť Čechov k Samovej ríši nie je až taká samozrejmá, ako to bádatelia vyvodzujú zo spojenectva, ktoré Samo uzavrel s polabskými Srbmi alebo z výprav Samových Slovanov do Durínska a ďalších území Dagobertovej ríše. Spomínané výpravy museli mať otvorenú cestu cez Čechy a bez českého prostredníctva by Samovo spojenectvo so vzdialenými Srbmi určite nebolo možné. Toto všetko sa však mohlo diať aj bez priamej príslušnosti Čiech k Samovej ríši. Ak sa Srbi a Česi spájali so Samom, to ešte neznamená, že patrili k jeho ríši. (z úvodu)