Mehr zum Buch
Autor skúma etiku Pierra Abélarda v jej komplexnosti, zohľadňujúc historické a synchrónne aspekty jeho života. Tento prístup je prínosný pre slovenskú filozofickú a etickú literatúru, keďže preklady originálnych diel sú takmer neexistujúce, okrem jedného českého prekladu. Zvlášť cenné sú názory Abélardových súčasníkov, ktoré v slovenskej literatúre chýbajú. Jozekov text zdôrazňuje subjektivizačnú tendenciu Abélardovej náuky o poznaní, ktorá sa v etike prejavuje dôrazom na úmysel ako kľúč k spravodlivému hodnoteniu jednotlivca. Text sa zaoberá problémom mravnej indiferencie v ľudskom konaní, pričom mravnú kvalitu skutku určuje rozhodnutie konať v súlade alebo proti svedomiu. To, čo je proti svedomiu, predstavuje mravné zlo. Materiály pochádzajú z dominikánskych, benediktínskych a jezuitských archívov a knižníc, kde autor získal pramene originálneho aj sekundárneho charakteru. Obsah zahŕňa predabélardovské tendencie scholastickej doby, teologickú etiku Augustína, charakteristiku Abélardovej osobnosti, vzájomnú kritiku jeho a súčasníckych teórií, aspekt slobodnej vôle u Bernarda z Clairvaux, koncepčné prvky Abélardovej filozofie a etické názory vrátane najvyššieho dobra, slobody, morálnych noriem, hriechu, viny a zásluhy, a úlohy intencie v etike „morálneho skutku“.
Buchkauf
Etické dilemy Pierra Abélarda, Milan Jozek
- Sprache
- Erscheinungsdatum
- 2010
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Paperback)
Keiner hat bisher bewertet.
- Titel
- Etické dilemy Pierra Abélarda
- Sprache
- Tschechisch
- Autor*innen
- Milan Jozek
- Verlag
- Hajko & Hajková
- Erscheinungsdatum
- 2010
- Einband
- Paperback
- Seitenzahl
- 120
- ISBN10
- 8088700752
- ISBN13
- 9788088700753
- Reihe
- Schlagwörter
- Sachbücher, Sozialwissenschaften, Philosophie
- Beschreibung
- Autor skúma etiku Pierra Abélarda v jej komplexnosti, zohľadňujúc historické a synchrónne aspekty jeho života. Tento prístup je prínosný pre slovenskú filozofickú a etickú literatúru, keďže preklady originálnych diel sú takmer neexistujúce, okrem jedného českého prekladu. Zvlášť cenné sú názory Abélardových súčasníkov, ktoré v slovenskej literatúre chýbajú. Jozekov text zdôrazňuje subjektivizačnú tendenciu Abélardovej náuky o poznaní, ktorá sa v etike prejavuje dôrazom na úmysel ako kľúč k spravodlivému hodnoteniu jednotlivca. Text sa zaoberá problémom mravnej indiferencie v ľudskom konaní, pričom mravnú kvalitu skutku určuje rozhodnutie konať v súlade alebo proti svedomiu. To, čo je proti svedomiu, predstavuje mravné zlo. Materiály pochádzajú z dominikánskych, benediktínskych a jezuitských archívov a knižníc, kde autor získal pramene originálneho aj sekundárneho charakteru. Obsah zahŕňa predabélardovské tendencie scholastickej doby, teologickú etiku Augustína, charakteristiku Abélardovej osobnosti, vzájomnú kritiku jeho a súčasníckych teórií, aspekt slobodnej vôle u Bernarda z Clairvaux, koncepčné prvky Abélardovej filozofie a etické názory vrátane najvyššieho dobra, slobody, morálnych noriem, hriechu, viny a zásluhy, a úlohy intencie v etike „morálneho skutku“.