Parameter
- 224 Seiten
- 8 Lesestunden
Mehr zum Buch
V januári 2014 Rusko anektovalo Krym a rozpútalo vojnu na východe Ukrajiny, pričom okupovalo časť Donbasu a vytvorilo tam „Luhanskú a Doneckú ľudovú republiku“. Ruský vodca Vladimír Putin sa snažil vytvoriť šnúru podobných „republík“ v iných oblastiach Ukrajiny, pričom plánoval vznik nového štátu Novorossija, ktorý by odrezal zvyšok Ukrajiny od prístupu k moru a oslaboval jej ekonomický a ľudský potenciál. Odpor ukrajinských občanov však tieto ambície zmaril. Kremeľský režim sa nevzdal a v roku 2022 znovu zaútočil na Ukrajinu. Plány na rýchle víťazstvo stroskotali, a Ukrajina hrdinsky odoláva invázii. Diskusie o možnom rozpade súčasného ruského štátu sa začínajú objavovať, najmä po porážke vo vojne. Autor Juraj Mesík sa zamýšľa nad tým, kam by mohol vyústiť proces vnútorného rozpadu Ruska a aké kroky by mal podniknúť demokratický Západ. V otázke, kto dnes potrebuje takého agresívneho aktéra ako Ruská federácia, autor zdôrazňuje, že Západ by nemal zostať nečinným pozorovateľom, ale mal by zvážiť aktívne kroky v reakcii na možné zmeny v Rusku.
Buchkauf
2023: Rok, keď zomrelo Ruské impérium, Juraj Mesík
- Sprache
- Erscheinungsdatum
- 2023
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Paperback)
Hier könnte deine Bewertung stehen.
- Titel
- 2023: Rok, keď zomrelo Ruské impérium
- Sprache
- Slowakisch
- Autor*innen
- Juraj Mesík
- Verlag
- Dixit
- Erscheinungsdatum
- 2023
- Einband
- Paperback
- Seitenzahl
- 224
- ISBN10
- 808966251X
- ISBN13
- 9788089662517
- Reihe
- Schlagwörter
- Sachbücher, Sozialwissenschaften, Politikwissenschaft, Narrativer Journalismus, Geschenke für Opa, Russland, Überlegungen und Reflexionen, Ukraine
- Bewertung
- 4 von 5 Sternen
- Beschreibung
- V januári 2014 Rusko anektovalo Krym a rozpútalo vojnu na východe Ukrajiny, pričom okupovalo časť Donbasu a vytvorilo tam „Luhanskú a Doneckú ľudovú republiku“. Ruský vodca Vladimír Putin sa snažil vytvoriť šnúru podobných „republík“ v iných oblastiach Ukrajiny, pričom plánoval vznik nového štátu Novorossija, ktorý by odrezal zvyšok Ukrajiny od prístupu k moru a oslaboval jej ekonomický a ľudský potenciál. Odpor ukrajinských občanov však tieto ambície zmaril. Kremeľský režim sa nevzdal a v roku 2022 znovu zaútočil na Ukrajinu. Plány na rýchle víťazstvo stroskotali, a Ukrajina hrdinsky odoláva invázii. Diskusie o možnom rozpade súčasného ruského štátu sa začínajú objavovať, najmä po porážke vo vojne. Autor Juraj Mesík sa zamýšľa nad tým, kam by mohol vyústiť proces vnútorného rozpadu Ruska a aké kroky by mal podniknúť demokratický Západ. V otázke, kto dnes potrebuje takého agresívneho aktéra ako Ruská federácia, autor zdôrazňuje, že Západ by nemal zostať nečinným pozorovateľom, ale mal by zvážiť aktívne kroky v reakcii na možné zmeny v Rusku.