Parameter
- 230 Seiten
- 9 Lesestunden
Mehr zum Buch
Prvá kapitola monografie sa zaoberá Veľkou východnou krízou v rokoch 1875-1878 a súťažou veľmocí na Balkáne, pričom vyvrcholením je rusko-osmanský konflikt a Berlínsky kongres. Dôležitosť kongresu je analyzovaná z pohľadu Srbska. Kapitoly 2 až 5 sa sústreďujú na medzinárodný kontext a vnútorné faktory, ktoré viedli k vzniku moderných bulharských a čiernohorských štátov, a podrobne popisujú emancipáciu Macedóncov a Albáncov, vrátane Albánskeho národného hnutia a Macedónskej otázky. Kapitola o konflikte Osmanskej ríše a Talianska o Líbyu v rokoch 1911-1912 analyzuje vojenský stret medzi veľmocami a jeho globálne následky, ktoré prispeli k pádu Osmanskej ríše v Európe. Záverečné kapitoly sa zameriavajú na prvú a druhú balkánsku vojnu, chronologicky mapujúce kľúčové udalosti a fenomény, ako sú etnické čistky a mobilizácia, ktoré boli doteraz len okrajovo skúmané. Záver práce sa sústreďuje na zahraničnú politiku Srbska a jeho ambície vo vzťahu k Bosne a Hercegovine pred vypuknutím prvej svetovej vojny, hodnotiac ideologické a reálne aspirácie.
Buchkauf
Národy juhovýchodnej Európy v siločiarach medzinárodnej politiky 1856-1913, Maroš Melichárek
- Sprache
- Erscheinungsdatum
- 2020
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Paperback)
Keiner hat bisher bewertet.
- Titel
- Národy juhovýchodnej Európy v siločiarach medzinárodnej politiky 1856-1913
- Sprache
- Slowakisch
- Autor*innen
- Maroš Melichárek
- Erscheinungsdatum
- 2020
- Einband
- Paperback
- Seitenzahl
- 230
- ISBN10
- 8081528423
- ISBN13
- 9788081528422
- Reihe
- Schlagwörter
- Sachbücher, Historisches Thema, Geschichte, Militärgeschichte, 19.-20. Jahrhundert, Bulgarien, Balkan, Osmanisches Reich, Serbien, Albanien, Bosnien und Herzegowina, Monte Negro, Balkan-Kriege
- Beschreibung
- Prvá kapitola monografie sa zaoberá Veľkou východnou krízou v rokoch 1875-1878 a súťažou veľmocí na Balkáne, pričom vyvrcholením je rusko-osmanský konflikt a Berlínsky kongres. Dôležitosť kongresu je analyzovaná z pohľadu Srbska. Kapitoly 2 až 5 sa sústreďujú na medzinárodný kontext a vnútorné faktory, ktoré viedli k vzniku moderných bulharských a čiernohorských štátov, a podrobne popisujú emancipáciu Macedóncov a Albáncov, vrátane Albánskeho národného hnutia a Macedónskej otázky. Kapitola o konflikte Osmanskej ríše a Talianska o Líbyu v rokoch 1911-1912 analyzuje vojenský stret medzi veľmocami a jeho globálne následky, ktoré prispeli k pádu Osmanskej ríše v Európe. Záverečné kapitoly sa zameriavajú na prvú a druhú balkánsku vojnu, chronologicky mapujúce kľúčové udalosti a fenomény, ako sú etnické čistky a mobilizácia, ktoré boli doteraz len okrajovo skúmané. Záver práce sa sústreďuje na zahraničnú politiku Srbska a jeho ambície vo vzťahu k Bosne a Hercegovine pred vypuknutím prvej svetovej vojny, hodnotiac ideologické a reálne aspirácie.