Príbeh mojej duše

Mehr zum Buch

Svätá Terézia z Lisieux rozpráva o svojom živote V „Príbehu istej duše“ sv. Terézia z Lisieux (1873–1897) opisuje svoj život od detstva v Alençon až po svoje „mučeníctvo srdca“ v karmelitánskom kláštore. Ako rozmaznané a chránené dieťa z pobožnej rodiny vyrastá v láskyplnej atmosfére. V 14 rokoch sa rozhodne nasledovať svoju staršiu sestru do kláštora, čo sa jej s 15 rokmi, napriek prekážkam, podarí. V kláštore však čelí vnútorným skúškam, ktoré sú nevyhnutné pre každého, kto sa chce priblížiť k Bohu. Terézia prežíva hlbokú vnútornú prázdnotu a pocit Božej neprítomnosti. Ani modlitby, ani dobré skutky, ani prijímanie Eucharistie jej neprinášajú útechu. Namiesto toho sa rozhodne prijať túto prázdnotu a s dôverou milovať. Rozhodne sa vykonávať aj tie najmenšie činy z lásky. Terézia bola v roku 1923 blahorečená a v roku 1925 svätorečená pápežom Piusom XI. V roku 1927 ju vyhlásil za patrónku misií. V roku 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi.