Pestrotiene a netopierci: Môj život v inom svete

Mehr zum Buch

Keď som mal dva roky, ľudia okolo mňa stratili svoj vzhľad. Ich oči sa rozplynuli vo vzduchu. Hmla zahalila ich tváre. Hlasmi sa vyparili. Moje pery sa unavili. Choré slová sa ťahali po mojej jazyku. Sľuby usychali. Čoskoro som len zamieňal. Tými slovami začína poetická a dojímavá kniha, možno jedna z najúžasnejších tohto roka: spomienky Axela Braunsa na jeho autistické detstvo a mladosť. Takáto kniha by vlastne nemala existovať, pretože bez slov a neschopnosť komunikovať sú charakteristikami autistu. Ako malý chlapec môže Axel Brauns síce počuť a formovať zvuky perami, ale nerozumie tomu, čo spôsobuje, že ľudia hovoria a konajú, a čo ich slovám, tváram a gestám dáva význam: city. Ako sa z "hlupáka" stal "inteligent", z bezslovného básnika, z niekoho, kto bol bez pocitov, niekto, kto s výtvorom slov ako "nádočková dobrota" a "oblačná smotana" opisuje svet plný radosti, sklamania a zmyslových zážitkov, o tom je táto história.