Pavel Branko Bücher

Pavel Branko wurde 1921 als Sohn einer Russin und eines slowakischen Juden geboren. Seine Kindheit verbrachte er in Hačava und lebte als Gymnasiast in Bratislava. In seiner Jugend engagierte er sich für linke Ideale und trat der Kommunistischen Partei bei. Er kämpfte gegen den faschistischen Slowakischen Staat und wurde dafür zu lebenslanger Haft verurteilt, bevor er kurz vor Kriegsende im Konzentrationslager Mauthausen interniert wurde. Nach der kommunistischen Machtübernahme in der Slowakei 1948 war er von der Parteipolitik enttäuscht und trat aus. Bis 1956 arbeitete er als Übersetzer und Filmkritiker und war während der kulturellen Liberalisierung Redakteur der Zeitschrift „Film und Theater“. In den 1970er- und 1980er-Jahren erhielt er ein Publikationsverbot während der „Normalisierung“. 2007 wurde ihm für sein Lebenswerk der Preis Slnko v sieti verliehen, und 2015 erhielt er vom slowakischen Präsidenten das Pribina-Kreuz zweiten Grades. Seine Memoiren spiegeln ein konfliktreiches Leben wider, geprägt von Auseinandersetzungen mit den Machthabern. Als freier und kritischer Mensch schwamm er stets gegen den Strom. Als Beilage: Der Film Hrdina našich čias von Zuzana Piussi.

Dramatický príbeh muža, ktorého mama bola Ruska a otec slovenský Žid. Narodil sa na lodi na Jadrane, detstvo prežil v Hačave a študoval v Bratislave. Z nadšenia pre ľavicové ideály vstúpil do komunistickej strany. Počas fašistického Slovenského štátu pracoval v odboji, za čo bol väznený a koncom vojny internovaný v koncentráku. Komunistický prevrat ho sklamal a doviedol do opozície. Ako publicista sa naplno prejavil v šesťdesiatych rokoch. Prežil život bohatý na zvraty, plný konfliktov s mocou a režimami, pretože ako slobodný a kritický človek šiel vždy proti prúdu.

Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy - rozhovory o bohu, sexe, filme, smrti. Kniha rozhovorov s Iris Kopcsayovou obsahuje debaty na spoločenské, politické a filozofické témy: o konzumnej spoločnosti, utečencoch, slovenskom štáte, o viere v boha, ateizme, eutanázii, zmysle života. Odkrýva Brankove názory aj na osobnejšie otázky, ako vernosť, láska, manželstvo, problematický vzťah k ženám aj jeho neuróza. Sú to všetko originálne názory vzdelaného človeka, ktorý má za sebou životnú skúsenosť z viacerých politických režimov, človeka, ktorý prežil Mauthausen ale uchoval si duševnú sviežosť a životný optimizmus.

Kritické reflexie Pavla Branka, nestora slovenskej filmovej kritiky a znalca slovenčiny, Úskalia a slasti jazyka bezprostredne nadväzuje na Úklady jazyka vydané roku 2014. Predstavuje oddychové aj zábavno-poučné čítanie pre milovníkov slovenčiny a všetkých, čo sa s obdivom noria do jazyka a radi sa potulujú jeho záhadami a záhradami. Autorove texty reagujú na nesprávne používanie slovenčiny a sú neraz presným a zrozumiteľným návodom pre učiteľov, novinárov, prekladateľov a vôbec tých, čo komunikujú vo svojej materčine, ako sa vyhnúť nástrahám a úskaliam slovenčiny

Súbor jazykovokritických a prekladateľských reflexií sa zrodil v spolupráci s dvojtýždenníkom Mosty a napokon našiel trvalú pôdu pod krídlami mesačníka Romboid. Na rozdiel od akademicky koncipovaných prác podobného typu, zameraných na problém, a teda neadresných, tento sa od začiatku vykryštalizoval ako polemický a adresný, na telo, a v tejto polohe aj zotrval.

Na stránkach románu austrálskej spisovatelky K. S. Prichardovej ožíva zvláštny a nezabudnuteľný ľúbostný príbeh bieleho dobytkára a pôvabnej domorodky Kúnardú. Autorka sleduje ich osudy od útleho detstva a súčasne podáva pestrý a zaujímavý obraz o živote farmárov a ich čiernych pomocníkov, ktorých neľútostná, drsná príroda v tejto zapadnutej časti Austrálie stmelila natoľko, že sa ako rovnocenní partneri spolu boria o každodenný chlieb. Rasové rozdiely však jednako pretrvávajú, a to sa stane osudným aj pre Kúnardú. Autorka z vlastnej skúsenosti dokonale pozná prostredie, o ktorom píše, má citlivý zmysel pre chápanie ľudských vzťahov a nevšednú vnímavosť pre videnie prírody. Vytvorila realistické a zároveň poetické dielo, čo na osudoch neveľkej skupiny ľudí vykresľuje život bielych dobyvateľov i praobyvateľov piateho kontinentu v celej jeho zložitosti.