Jana Juráňová Bücher

Vormittags fällt es Ľudmila leicht, unsichtbar zu sein. Vor den Ambulanzen ist der Andrang groß. Sie hat gelernt, sich etwas abseits zu setzen und auf die Frage, ob sie auf eine Untersuchung warte, unsicher zu nicken oder einfach zu lächeln. Als Achtzigjährige kann sie sich das erlauben. Ihre wievielte Nacht war das in dem stillgelegten Wartezimmer? Egal, zum Glück ist es nicht weit bis zur Cafeteria … Der Journalist Miloš sucht seit Jahren nach einem Thema, das er als Sujet für einen Kriminalroman nutzen könnte, doch auch auf diesem Gebiet überholen die gierigen Jungspunde ihn ständig. Sobald die Presse etwas Interessantes vermeldet, schreiben sie schnell ein Buch, ein anderer dreht danach eilig einen Film, alle haben das Gefühl, dass die Gesellschaft wahnsinnig gespiegelt ist, und die Welt dreht sich weiter, nur bei Miloš wächst der Frust. Außerdem hat er gerade einen eingeschlagenen Schädel. Zum Glück kann er schon aufstehen und sich etwas aus der Cafeteria holen ... Miloš findet Ľudmila, doch wird er auch „seinen Kriminalfall“ finden?

Zábavná a múdra knižka (nielen) pre mladšie teenagerky. Justínka, dievčinka, ktorá bude mať 14 a ktorú častejšie volajú Sojka, sa díva na svet a vidí v ňom kadečo. A aj nad tým premýšľa. Do jej úvah sem-tam vplynú Juráňovej krátke a jadrné interpretácie známych ľudových rozprávok.

Autorka sa cez príbeh mladej ženy na starom portréte ponára do životov iných, aby do nich vtiahla aj nás: so zmyslom pre kontrast detailne konkretizuje priestory, do ktorých jemne a hĺbavo skicuje protagonistky svojej prózy (ja-rozprávačku, Editu, Mačku, Soňu, Marišku...) a ich interakcie s okolím. V útržkoch minulosti sa tu zrkadlí súčasnosť a vice versa.

Násilie a jeho následky - od týrania v súkromí po politický teror. Kniha profesorky psychiatrie na Harvardovej univerzite je široko koncipovaná práca o psychickej traume ako dôsledku prežitého násilia. Masové ukrutnosti, ktoré sa napáchali počas vojen v Európe, Ázii a Afrike, pritiahli medzinárodnú pozornosť k devastujúcemu účinku násilia a vyústili do poznania, že psychická trauma je celosvetový a univerzálny jav. Násilie sa však nestáva "len tak", a nech sa týka jednotlivej osoby, alebo celých skupín ľudí, vždy ide o to, že ten, kto má moc, zneužíva svoje postavenie. No kým politické zajatie vo všeobecnosti vnímame a registrujeme, domáce zajatie, v ktorom trpia ženy a deti, veľmi často nevidíme. Výskum psychickej traumy spôsobenej násilím je teda zákonite politická vec. Jedinečným prínosom knihy je spôsob, akým autorka prepája súkromný svet osôb, ktoré prežili násilie, a spoločenský kontext, ktorý svojou štruktúrou umožňuje násilie páchať.

Ružena, Klára, Elena, mama. A jedna rodinná oslava, kde je takmer všetko inak. Alebo je všetko práve že tak. A jeden pohreb na konci. Ženské postavy Jany Juráňovej sa nemôžu sťažovať na to, že by zanikali v Žene, ktorú nielen literatúra tak často ťahá za nohy. Ženy sú orodovnice. Alebo kradnú mužov iným ženám, alebo sú krkom, čo hýbe hlavou, i keď veľmi dobre vieme, že je ľahšie pohnúť čímkoľvek iným než takou hlavou. No a tie ostatné sú orodovnice.

Judith Butler je profesorkou na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Teoreticky sa venuje problematike moci, rodu, sexuality, jazyka a identity. Kniha Trampoty s rodom významným spôsobom ovplyvnila myslenie nielen v akademických kruhoch, ale aj v iných štruktúrach spoločnosti. Autorka knihy Judith Butler je dnes, dvadsaťštyri rokov od prvého vydania knihy Trampoty s rodom, intelektuálkou globálneho významu. Svedčí to o troch veciach: Po prvé, že problematika rodu sa stala predmetom záujmu v mnohých nových prostrediach, nepatriacich do tradičných vládnucich centier produkcie poznania, a to tak z disciplinárneho,ako aj geografického hľadiska. Po druhé, že myslenie autorky sa sústreďuje na otázky ľudskej existencie v širokom význame, no najmä vo chvíľach, keď ľudským bytostiam hrozí neexistencia. Po tretie, že sa Butler usiluje o také sprostredkovanie svojich postojov a argumentov, ktoré je zrozumiteľné v rôznych kontextoch.

Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921) sa vo svojej korešpondencii s manželkou Ilonou (1856 - 1932) odhaľuje ako nežný snúbenec a milujúci manžel. Listy, písané takmer tridsať rokov, sú pokojné, vrúcne a naplnené každodennosťou, pričom zachytávajú jedinečný príbeh ich celoživotného vzťahu, rozprávaný z jednej strany, keďže Ilonine odpovede sa zachovali len útržkovito. Väčšina korešpondencie sa sústreďuje na obdobie pred svadbou a krátke obdobia odlúčenia, najmä počas básnikových pobytov v kúpeľoch. Tieto listy otvárajú obraz manželského spolužitia a zachytávajú život na Slovensku z prelomu 19. a 20. storočia, pričom zachytávajú aj stálosť lásky v každodenných premenách a príbeh jazyka. Hviezdoslav sa odhaľuje ako komentátor rodinného a spoločenského diania, starostlivý domáci pán a občas aj ako advokát, čo bolo jeho pôvodné povolanie. Kniha, zostavená spisovateľkou Janou Juráňovou, ktorá sa vzťahu Pavla a Ilony Országhovcov venovala aj vo svojom románe, ponúka kompletnú korešpondenciu a bohatý doplnkový materiál, pričom vyniká grafickým spracovaním. Juráňová sa vrátila do archívov, aby na tento vzťah nazrela inými očami.