Jana Juráňová Bücher







Gemeinsam mit ihrem Mann hatte sich Zita auf ein entspanntes Leben auf dem Land gefreut, doch sein unerwarteter Tod machte sie plötzlich zu dieser seltsamen Städterin, die allein aufs Dorf gezogen ist. Ihr Haus wird ihr zum Asyl und zum Ort, wo sie ihren Gedanken freien Lauf lassen kann. Sie arrangiert sich mit dem Alleinsein. Jahreszeit und Garten geben ihrem Leben den Rhythmus vor. Da entdeckt sie in einem alten Koffer auf dem Dachboden ihres Hauses das Porträt einer unbekannten jungen Frau. Zitas Neugierde wird geweckt, zumal sie auch Briefe und Aufzeichnungen dieser Unbekannten findet, die während des Krieges geschrieben worden waren. Wer war diese Frau, wie kam sie in dieses Haus? Wird es ihr gelingen, das Geheimnis dieser schönen Unbekannten zu entschlüsseln?
Iba baba
- 103 Seiten
- 4 Lesestunden
Zábavná a múdra knižka (nielen) pre mladšie teenagerky. Justínka, dievčinka, ktorá bude mať 14 a ktorú častejšie volajú Sojka, sa díva na svet a vidí v ňom kadečo. A aj nad tým premýšľa. Do jej úvah sem-tam vplynú Juráňovej krátke a jadrné interpretácie známych ľudových rozprávok.
Autorka sa cez príbeh mladej ženy na starom portréte ponára do životov iných, aby do nich vtiahla aj nás: so zmyslom pre kontrast detailne konkretizuje priestory, do ktorých jemne a hĺbavo skicuje protagonistky svojej prózy (ja-rozprávačku, Editu, Mačku, Soňu, Marišku...) a ich interakcie s okolím. V útržkoch minulosti sa tu zrkadlí súčasnosť a vice versa.
Trauma a uzdravenie : násilie a jeho následky, od týrania v súkromí po politický teror
- 343 Seiten
- 13 Lesestunden
Násilie a jeho následky - od týrania v súkromí po politický teror. Kniha profesorky psychiatrie na Harvardovej univerzite je široko koncipovaná práca o psychickej traume ako dôsledku prežitého násilia. Masové ukrutnosti, ktoré sa napáchali počas vojen v Európe, Ázii a Afrike, pritiahli medzinárodnú pozornosť k devastujúcemu účinku násilia a vyústili do poznania, že psychická trauma je celosvetový a univerzálny jav. Násilie sa však nestáva "len tak", a nech sa týka jednotlivej osoby, alebo celých skupín ľudí, vždy ide o to, že ten, kto má moc, zneužíva svoje postavenie. No kým politické zajatie vo všeobecnosti vnímame a registrujeme, domáce zajatie, v ktorom trpia ženy a deti, veľmi často nevidíme. Výskum psychickej traumy spôsobenej násilím je teda zákonite politická vec. Jedinečným prínosom knihy je spôsob, akým autorka prepája súkromný svet osôb, ktoré prežili násilie, a spoločenský kontext, ktorý svojou štruktúrou umožňuje násilie páchať.
Orodovnice
- 245 Seiten
- 9 Lesestunden
Ružena, Klára, Elena, mama. A jedna rodinná oslava, kde je takmer všetko inak. Alebo je všetko práve že tak. A jeden pohreb na konci. Ženské postavy Jany Juráňovej sa nemôžu sťažovať na to, že by zanikali v Žene, ktorú nielen literatúra tak často ťahá za nohy. Ženy sú orodovnice. Alebo kradnú mužov iným ženám, alebo sú krkom, čo hýbe hlavou, i keď veľmi dobre vieme, že je ľahšie pohnúť čímkoľvek iným než takou hlavou. No a tie ostatné sú orodovnice.
Trampoty s rodom : feminizmus a podrývanie identity
- 222 Seiten
- 8 Lesestunden
Kniha významne ovplyvnila myslenie v akademických aj iných oblastiach. Autorka Judith Butler, profesorka na Kalifornskej univerzite v Berkeley, sa zaoberá mocou, rodom, sexualitou, jazykom a identitou. Dvadsaťštyri rokov po prvom vydaní je Butler globálne uznávanou intelektuálkou. Jej dielo dokazuje, že problematika rodu sa stala predmetom záujmu v rôznych nových prostrediach, ktoré presahujú tradičné centrá produkcie poznania. Butler sa zameriava na otázky ľudskej existencie, najmä v kritických momentoch, keď hrozí neexistencia. Snaží sa sprostredkovať svoje názory tak, aby boli zrozumiteľné v rôznych kontextoch. Pojem rodu, pre niektorých symbolizujúci nepriateľa, v skutočnosti naznačuje, že muži a ženy sa stávajú produktom mnohých faktorov, pričom proces môže prebiehať inak, než zamýšľajú aktéri. Predstavy o stabilite mužskosti a ženskosti presahujú osobné životy; reprezentujú harmóniu a poriadok vo svete. Ich narušenie ohrozuje túto predstavu a v prebudenej a úzkostnej obrazotvornosti môže svetu hroziť zánik.
Žena moja drahá (P. O. Hviezdoslav manželke Ilone)
- 176 Seiten
- 7 Lesestunden
Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921) sa vo svojej korešpondencii s manželkou Ilonou (1856 - 1932) odhaľuje ako nežný snúbenec a milujúci manžel. Listy, písané takmer tridsať rokov, sú pokojné, vrúcne a naplnené každodennosťou, pričom zachytávajú jedinečný príbeh ich celoživotného vzťahu, rozprávaný z jednej strany, keďže Ilonine odpovede sa zachovali len útržkovito. Väčšina korešpondencie sa sústreďuje na obdobie pred svadbou a krátke obdobia odlúčenia, najmä počas básnikových pobytov v kúpeľoch. Tieto listy otvárajú obraz manželského spolužitia a zachytávajú život na Slovensku z prelomu 19. a 20. storočia, pričom zachytávajú aj stálosť lásky v každodenných premenách a príbeh jazyka. Hviezdoslav sa odhaľuje ako komentátor rodinného a spoločenského diania, starostlivý domáci pán a občas aj ako advokát, čo bolo jeho pôvodné povolanie. Kniha, zostavená spisovateľkou Janou Juráňovou, ktorá sa vzťahu Pavla a Ilony Országhovcov venovala aj vo svojom románe, ponúka kompletnú korešpondenciu a bohatý doplnkový materiál, pričom vyniká grafickým spracovaním. Juráňová sa vrátila do archívov, aby na tento vzťah nazrela inými očami.
Mých sedm životů
- 392 Seiten
- 14 Lesestunden
Kniha rozhovorů s Agnešou Kalinovou (1924–2014) zachycuje její život jako silný osobní příběh, neodmyslitelně spojený s politickými zvraty 20. století. V první části vzpomíná na šťastné dětství v Prešově, které skončilo s nástupem agresivního nacionalismu. Před deportací uniká do Maďarska, kde se skrývá v katolickém klášteře a později v Budapešti. Po válce se dozvídá o tragickém osudu prešovské židovské komunity, včetně svých rodičů. V poválečné části vzpomíná na víru v novou svobodnou společnost a na studia, rodinný život s manželem Ladislavem Jánem Kalinou, který ji ovlivnil v její kariéře jako překladatelky a novinářky. Práce v týdeníku Kultúrny život jí přinášela radost, avšak s nástupem perzekucí v 50. letech se objevily obavy a strach. Po uvolnění v 60. letech zažila novou éru strachu během normalizace, kdy byla její rodina pronásledována a manžel zatčen. Přesto se nevzdává a v roce 1978 se s rodinou vystěhuje do Německa, kde pracuje v Rádiu Svobodná Evropa až do roku 1995. Její vzpomínky ukazují, jak důležité pro ni bylo svobodně vyjadřovat své názory a zachovat si lidskou důstojnost i v těžkých časech.



