Ukončením niekoľkoročnej práce kolektívu renomovaných slovenských teoretikov a historikov v oblasti divadla pod vedením Vladimíra Štefka sú dlho očakávané Dejiny slovenského divadla Divadelného ústavu. Prvý zväzok (2018) poskytuje koncentrovaný a prehľadný obraz o vývinových tendenciách slovenskej divadelnej tvorby na profesionálnych javiskách do roku 1948, zachytený na primerane charakterizovanom spoločenskom pozadí a v dejinných súvislostiach.
Najvýznamnejšia pôvodná publikácia svojho druhu na Slovensku za posledné desiatky rokov prináša komplexný pohľad na vývoj slovenskej drámy od počiatku profesionálneho divadla u nás po súčasnosť. Dejiny slovenskej drámy tvoria profily jednotlivých dramatikov, ktorí sa nezmazateľne zapísali do histórie slovenského divadla, a kontextové kapitoly s prehľadným a erudovaným zobrazením umeleckých a historických súvislostí.
Štruktúru knihy tvorí päť základných období súvisiacich so slovenskými (i európskymi) historickými medzníkmi. Dejiny slovenskej drámy patria k základným vedeckovýskumným pilierom Centra výskumu divadla Divadelného ústavu – vznikali niekoľko rokov pod vedením autority slovenskej teatrológie – profesora Vladimíra Štefka, ktorý je zároveň autorom kontextových štúdií. Pod portréty dramatikov sú takisto podpísaní erudovaní slovenskí teatrológovia.
Kolektívne dielo Dejiny slovenskej drámy 20. storočia prináša ucelený pohľad na vývin a stav slovenskej drámy v dvadsiatom storočí, s presahom do storočia nasledujúceho, v prierezovom vnímaní a vo vývinových súvislostiach.
Vydané v spolupráci s Osvetovým ústavom v Bratislave. Publikácia bola nepredajná a distribuovala sa do krajských a okresných osvetových stredísk a do krajských a osvetových knižníc. "Táto publikácia nemá suplovať dejiny slovenského ochotníckeho divadelníctva v rokoch 1918 - 1945. Sústreďuje sa iba na vystihnutie základných spoločenských aspektov dozrievania fenoménu ochotníckeho divadla, ktorý v slovenskej divadelnej kultúre zohral nevšednú a historicky neodmysliteľnú úlohu pri formovaní divadelníctva i celej slovenskej kultúry a vzdelanosti."
Pokus o plastickú mapu, ako knihu označil autor v podtitule, je vzácny nielen hodnotou samotného prvovýskumu, ale aj spôsobom uchopenia témy. Nezameriava sa výlučne na dejiny konkrétneho súboru či profily vybraných osobností. Prináša koncept „zaľudnených dejín“. Ak štýl jeho písania v recenziách osciloval medzi odborným hodnotením a esejou, štýl v prípade rozsiahlejších textov, vrátane tejto knihy, osciluje medzi vedeckým a rozprávačským. Princíp príbehu o dobe a ľuďoch umožňuje autorovi zachytiť dynamickú a neoddeliteľnú koexistenciu viacerých vývinových línií divadla (popri profesionálnych súboroch aj život ochotníckych divadiel), ale i pohyb osobností medzi jednotlivými inštitúciami a organizáciami. To všetko na prehľadne zachytenom pozadí spoločensko-politických pomerov. Autor tak vytvára pomyselnú spoločensko-kultúrnu mapu. Umožňuje rýchlu a spoľahlivú orientáciu, ale i možnosť pristaviť sa pri jednotlivých detailoch. Pripája aj výnimočne rozsiahly poznámkový aparát. Obsahuje dôležité fakty z prvovýskumu, ktoré v súdobej literatúre neboli publikované a sú pre porozumenie textu užitočné. Nemenej dôležitý je náčrt súvislostí, ktoré zaraďujú slovenské divadlo do širšieho európskeho kontextu.
Kniha, ktorú ste práve vzali do rúk, vznikla na podnet Divadla Andreja Bagara v Nitre k jeho jubileu. To v mnohom podmienilo jej podobu, tvar i obsah. Publikácia chce byť panorámou úsilia divadla, ktoré sa vyvíjalo zložitými cestami, plnými peripetií, striedajúc obdobia výslnia v slovenskej divadelnej kultúre s obdobiami, keď jeho hviezda zapadala a ohlasovali sa umelecké krízy. V práci autor neraz a hojne cituje. Nielen preto, že staršie obdobia divadla nemohol komentovať z autopsie, ale aj preto, že jednou z ambícií bolo zachytiť aj kritickú reflexiu práce divadla. Jej frekvenciu, názory, neraz i rozporné či odporujúce si. Ostatne, aj v kritickom sledovaní divadla sa odráža aspoň časť jeho dejín. Najpodstatnejšiu časť publikácie tvorí sledovanie činnosti Krajového divadla, od roku 1979 prijímajúceho názov Divadlo A. Bagara.
Knižka, ktorá obsahuje predovšetkým novinové články autora, resp. rozsiahlejšie texty, ktoré verejne nie sú takmer dostupné - napr. interné hodnotenie divadelných predstavení či texty, ktoré nemohli byť publikované...
Kapitoly: Doznievanie osvietenstva v obrodenskej epoche 1830-1859-Vznik ochotníctva, Začiatky detského divadla, Strediská ochotníckeho divadla, Ochotnícke divadlo po revolúcií 1848. Divadlo skôr romantizujúce ako romantické 1859-1889-Skladba repertoáru, Zákazy predstavení, Ďalšie strediská ochotníckeho diania, Úvahy o stálom divadle, Romantizmus na javisku. Realistické a naturalistické tendencie 1890-1918-V borbe so zákazmi a obmedzovaním, Vystupňovanie maďarizačného tlaku, Rozšírenie slovenského ochotníckeho divadla na konci 19. a začiatku 20. storočia, Naturalizmus a realizmus v dráme i na javisku, Detské divadlo, Režisér a herci v ochotníckom divadle. Od frašky k realizmu a moderne 1918-1938-Dvadsiate roky-obdobie erupcie, Ochotnícky repertoár v dvadsiatych rokoch, Vznik a činnosť Ústredia slovenských ochotníckych divadiel, Tridsiate roky-zápas o kvalitu, Boje proletárskeho divadelníctva, Boj o slobodné divadlo v neslobodnom štáte 1938-1945-Centrálne postavenie ÚSOD, Repertoár aj inscenácie s tónmi opozície, V ústrety novým časom 1945-1948-Nové organizačné úsilia, Rozširovanie dramaturgických obzorov, Pokles a vzostup, Úskalia hľadania nových ciest /1948-1955/, Prekonávanie schematizmu /1956-1960/, V procese diferenciácie /1961-1968/, Úspešné roky sedemdesiate /1969-1980/, Menný register, Miestny register, Register divadelných hier. Prvé vydanie. Cena knihy v čase vydania: 30.- Kčs.
Frenetická činnosť Ferdinanda Hoffmanna, talentovaného jednotlivca, ktorý rozčeril slovenské činoherné divadelníctvo, sa stala témou najnovšej publikácie Divadelného ústavu. Mladý talent, s pražskou diváckou skúsenosťou, čoskoro presvedčil o svojej všestrannosti a umeleckej zrelosti. Ako kritik, redaktor, prekladateľ, režisér a kultúrny pracovník sa prejavil ako bohémska osobnosť, ktorá prekonáva osobné nedostatky svojou divadelnou intuíciou a genialitou. V Slovenskom národnom divadle sa zameral na vývin profesionálneho súboru, čerpajúc z veľkých diel svetovej dramatickej literatúry a nezabúdajúc na národnú drámu. Svoju umeleckú pripravenosť porovnával s najväčšími autormi ako Sofokles, Schiller či Hugo. Vo svojich unikátnych javiskových podobenstvách odhaľoval stav sveta a zdevalvovanej ľudskosti. Kniha o Hoffmannovi sprítomňuje život a dielo „zázračného dieťaťa“ slovenského divadla, prvého moderného režiséra. Zaznamenáva jeho marginalizáciu v slovenskej kultúrnej kultúre po februárovej zmene v roku 1948, kedy marxistická historiografia jeho zásluhy potlačila. K rehabilitácii došlo až v uvoľnenej atmosfére konca šesťdesiatych rokov. Publikácia komplexne navracia Hoffmannovu výnimočnú osobnosť do slovenskej kultúrnej pamäti.
Zborník habilitačných a dizertačných prác učiteľov pôsobiacich na Vysokej školy múzických umení vyšiel v spolupráci s Divadelnou fakultou Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Publikácia nadväzuje na mimoriadne úspešný prvý zborník inauguračných a habilitačných prednášok - Prednášky o divadle I. Editorom publikácie a autorom medailónov autorov je profesor Vladimír Štefko, najvýznamnejší predstaviteľ slovenskej teatrologickej obce.
