Kniha Tao te-ťing představuje jednu ze základních knih světa a hlavní zdroj čínského malířství a poezie. V roce 1973 byly v hrobce Ma-wang-tuej odkryty na hedvábných svitcích nejstarší známé texty knihy, ale ke skutečné senzaci došlo před několika lety, kdy v jiné hrobce Kuotien byl vykopán text Taa někdy z roku 350 před Kristem. Nález má stejný význam, jako měly kumránské svitky pro biblická studia. Tento překlad se vrací ke starému, syrovému Tau. Je silné, archaické a podivné. Každá kapitola knihy je doprovázena stručným komentářem literáta Wang-Piho ze 3. století po Kristu.
V prvej časti predkladanej monografie sa sinologička Marina Čarnogurská venuje výskumu myšlienkového vývoja i štylistickým a textologickým premenám písomných záznamov Lao c´ových filozofických predstáv o základnej energii bytia Te a Jej Ceste Tao.
Dnes už skoro na predmestí Pekingu, na úpätí tzv. Západných hôr, v obkolesení pohorím Nebeskej Nesmrteľnosti, sa rozkladá Údolie trinástich cisárskych hrobiek (Š´san ling), nekropola čínskej cisárskej dynastie Ming (1368 – 1644). Spolu s Dlhým Múrom je to najnavštevovanejšie turistické miesto v okolí Pekingu. Dvojica autorov, sinologička Marina Čarnogurská a fotograf a cestovateľ Peter Čaplický, touto knihou (dokonca po prvý raz v i čínskych dejinách) sprístupňujú detailne súvisle jednak osudy tejto „Žiarivej“ čínskej dynastie a cez ne i históriu a osud celej Číny počas jej vlády, no zároveň cestopisnými črtami z prechádzok do jej zákutí poodkrývajú i mnohé tajomstvá nielen podzemia jej posmrtných palácov, ale i dlho tabuizovaných faktov, ktoré sa tam odohrali počas tzv. „kultúrnej revolúcie“ v rokoch 1965 – 1976. Autentickosť spracovania celého tohto doteraz u nás skoro úplne neznámeho materiálu zvýrazňuje i bohatá paleta veľmi originálnych fotografií, uverejnených v knihe.
Zaujímavé svedectvo o čínskej láske k múdrosti, o jej odpovediach na filozofické a metafyzické otázky, aké si kládli filozofickí predstavitelia rôznych svetových civilizácií. Kniha posúva našu europocentrickú predstavu o líniách svetovej filozofie do východnejších končín a dokazuje prínos čínskej múdrosti do pokladnice svetového kultúrneho dedičstva.
Ide o 2. diel – pokračovanie – knihy Lao c’ a proces vzniku Tao Te ťingu od známej sinologičky Mariny Čarnogurskej, o jeho chanskej redakčnej, cenzorskej a ideologickej úprave, ktorá postupne vyústila do dnešného oficiálneho Lao c’ovho spisu, známeho už ako Taote ťing. Preto sa hneď začína 5. kapitolou. V nej, ako aj v ďalších kapitolách autorka porovnáva kópie od iných vykladačov s originálom a vyznačuje nielen interpretačný, ale aj filozofický posun týchto prepisov, neraz veľmi poškodených alebo ovplyvnených dobou. Lao c’ov myšlienkový odkaz, pretváraný od svojho vzniku v 5. stor. pred n. l. počas celého ďalšieho pretransformovávania do mnohých rôznych textových podôb, je však filozoficky taký geniálny, že mu ani jedna z týchto transformácií vôbec neublížila, a v každej rovnako sugestívne odpovedá nielen čínskym, ale už aj zahraničným čitateľom na mnohé životne dôležité otázky. Pravdepodobne aj preto sa toto Lao c´ovo dielo stalo v súčasnosti tým najprekladanejším čínskym filozofickým dielom, ktoré v mnohých jazykoch sveta ešte aj v 21. storočí pomáha človeku hľadať pravdu o podstate nášho bytia, a tým i o zmysle ľudského života na našej Zemi.
Z klasických kníh konfuciánstva. Zbierka výrokov a rozhovorov Konfucia s jeho žiakmi a súčasníkmi. Datovanie zbierky je neisté, podla výskumov vznikla v období okolo roku 400 pred n.l., teda približne 70 rokov po jeho smrti.
