Ďalší román z pera Mariána Tkáča o významnej osobnosti, zapadajúcej do série románov z našej minulosti. Tentokrát sa autor venuje príbehu Tomáš Garique Masaryka. Kto bol v skutočnosti tento bývalý prezident Československa? Odkiaľ pochádzal a aký život viedol?
Marián Tkáč vo svojom románe Viching hľadá pravdivý pohľad na časy, v ktorých Svätopluk “budoval štát”. Mal však vedľa seba Vichinga, ktorý toto jeho dielo, ako nastrčený “zahraničný agent”, ničil. Autor opäť prináša rozprávanie o našej minulosti prostredníctvom veľkej osobnosti Svätopluka, ktorý je vyhlasovaný za „kontroverzného”, podobne ako Štúr, Hlinka, Tiso či Husák. Títo naši velikáni sú zatvorení v akejsi nepriedušnej skrýši slovenskej histórie a preto je nanajvýš žiadúce pripomínať si všetky dostupné fakty, ktoré o nich vieme. Pritom Svätopluk, ma ako jediný spomedzi Slovákov dodnes postavené pamätníky na londýnskom brookwoodskom cintoríne. Sú ich desiatky. Román je o časoch, keď slávu nášho rodu kedysi dávno utváral Svätopluk a Viching mu ju ničil. Naše dejiny akoby týmto obdobím zhoreli. Možno ich len spopolnil Viching a ten popol odviezol niekam.
Kniha Umieranie Edvarda Beneša je v poradí štvrtým „románom“ Mariána Tkáča o osobnostiach, ktoré sa zapísali do slovenských dejín. Po Bernolákovi (2012), Franciscim (2015) a Tisovi (2022) prichádza autor s človekom, ktorý v našich dejinách zohral smutne významnú úlohu. Román je o posledných dňoch Edvarda Beneša, dvojnásobného česko-slovenského prezidenta, ktorý dvakrát abdikoval a netajil sa tým, že osobitne neprekypoval sympatiami k ľuďom všeobecne a obvzlášť ani ku Slovákom. Na sklonku života sa mu po mŕtvici prihovára hlas v pozadí, ktorý ho núti spytovať si svedomie a odpovedať na nepríjemné otázky, spojené aj s jeho politickou minulosťou. Popri hlase sprevádza Beneša aj jeho manželka Hana. Román založený na faktoch Autor dôkladne pozná historické fakty, Benešove postoje, o mužovi, ktorý bol majstrom poloprávd a nedokázateľných obvinení píše s nadhľadom a s nádychom irónie, občas i sarkazmu. Edvard Beneš nemal rád Milana Rastislava Štefánika a výrazne podporil odsúdenie na smrť a popravu Dr. Jozefa Tisa. Beda bola však aj Čechom, ktorí mu skrížili cestu. Český autor Pavel Kosatík charakterizuje Edvarda Beneša ako hrozného intrigána a konštatuje, že „tá najstrašnejšia kniha o ňom ešte nebola napísaná“. My veríme, že sa o to pokúsil práve Marián Tkáč.
Autor Marián Tkáč vo svojom spise skúma historické postavenie Nitry a jej význam pre slovenský národ. Považuje ju za trvalé centrum slovenského duchovného, hospodárskeho a politického života. Uvádza, že nám chýba vlastná, nespochybniteľná niť dejín, a Nitra by mohla byť týmto pevným bodom. Kritizuje anachronizmus „Veľká Morava“, ktorý sa stal mýtom a je považovaný za exonymum, ktoré sme bez kritiky prevzali. Tkáč upozorňuje, že táto nomenklatúra skresľuje naše dejiny a žiada o jej nahradenie presnejšími názvami, bližšími pravde. Zmienka o Moravskom princovi Rostislavovi a jeho žiadosti o misionárov je len jedným z aspektov, ktoré ilustrujú, ako sa dejiny interpretujú. Tkáč sa pýta, či máme odvahu prepísať a zrekonštruovať naše dejiny a kriticky hodnotiť názory slovenských prvohistorikov. Argumentuje, že radikálny obrat vo výklade dejín je nevyhnutný, ak sa chceme oslobodiť od českého pohľadu. Navrhuje, aby sme prehodnotili terminológiu a pomenovali historické reálie vlastnými názvami, ako napríklad Nitrava a Veľká Nitrava. Tkáč zdôrazňuje potrebu poriadku v terminológii ako základ pre vlastný výklad dejín.
Rozprávanie o posledných chvíľach života prvého slovenského prezidenta Jozefa Tisa pred smrťou obesením. Kniha TISO. Posledných 12 hodín. je vedená formou rozhovoru priamo v cele s fiktívnou osobou menom Svedomie národa, ktorá ho sprevádza až do posledných minút, pod šibenicu. Preberajú spolu politický, kňazský i osobný život odsúdeného prezidenta, ako aj mnohé otázky, ktoré si kládol slovenský národ tesne po jeho smrti a mnohé z nich nie sú vysvetlené dodnes. Autor odkrýva postoje doktora Jozefa Tisu k otázkam vzniku samostatného slovenského štátu, spolupráce s nacistickým Nemeckom Adolfa Hitlera. Značná časť otázok je venovaná aj otázke deportácie Židov. Expredseda Matice Slovenskej, Marián Tkáč, nám prináša aj také informácie, ku ktorým bežný čitateľ prístup nemá. „Vláda se ve své schůzi ze dne šesnácteho dubna devatenáctsedmaštyřicet,“ nadvihne hlavu a pokračuje: „to znamená že včera, usnesla nedoporučiti, aby prezidentu Dr. Josefu Tisovi, odsouzenému Národním soudem v Bratislavě, rozsudkem ze dne patnácteho dubna letošního roku k trestu smrti,“ trochu sa mu predsa len zachveje hlas: „byla udělena milost. Vzhledem k tomuto usnesení vlády, milost neuděluji. V Praze dne šestnácteho dubna devatenáctsedmačtyřicet, podepsán Klement Gottwald a doktor Edvard Beneš. Toť vše.“
Kniha o neznámej prítomnosti a budúcnosti Slovenska v čase globalizácie, pred ktorou niet úniku, v čase, keď sa schyľuje k svetovláde. Je Slovenská republika projektovo-konštruovaným štátom? Alebo vznikla ako výsledok historického úsilia Slovákov? Aké je jej poslanie. Má pravdu známy evanjelizátor David Wilkerson, že ak Boh plánuje napraviť Európu, použije na to tento neveľký národ? Tomuto národu prichodí vstúpiť do procesov globalizácie pokorným hľadaním skutočnej pravdy. Pravdy, ktorá oslobodzuje. Lebo akékoľvek prognózy či proroctvá, ak sa majú naplniť, alebo ak im chceme zabrániť, musíme najprv poznať. V týchto čudných časoch „covidománie“ a globálneho resetu len s pravdou má Slovensko šancu prežiť ako štát, a Slováci ako národ. O tom je táto kniha.
Kniha zostavená z výrokov, zrodených počas dlhých úvah o sínusoidách života.
Kniha prináša pohľad do obdobia vzniku novodobej slovenskej meny v roku 1993 a na súvislosti, ktoré tento proces sprevádzali. Autor bol priamym účastníkom predmetných udalostí, najprv ako námestník ministra financií a potom ako zakladateľ Národnej banky Slovenska poverený jej vedením. Preto jeho svedectvo predstavuje cenný pohľad na zaujímavé a doposiaľ širšej verejnosti zväčša neznáme okolnosti, ktoré sa stali súčasťou našich nedávnych dejín. Patria k nim predovšetkým otázky spojené so slovenskými štátoprávnymi ambíciami, v tomto prípade so zameraním na hospodárske aspekty: delenie majetku, vzťahy v ŠBČS, proces vzniku Národnej banky Slovenska a jej činnosť v prvých dňoch existencie, či menová odluka a vznik samostatnej meny slovenskej koruny. Okrem iného patrí k zásluhám autora, že vyobrazenia na minciach a bankovkách slovenskej koruny, reprezentovali tradičné národné a kresťanské motívy.
V tridsiatich esejach vedie autor čitateľa dejinami Slovenska - od kráľa Svätopluka po súčasnosť. Mnohé z jeho záverov sú originálne a rúcajú skostnatené historiografické konštrukcie, ktoré sa národnými dejinami akoby automaticky presúvajú z jednej generácie na druhú.
Francisci bol významnou osobnosťou slovenského národného obrodenia, pôsobiacou v rôznych oblastiach ako politik, básnik, redaktor a zakladateľ Matice slovenskej. Zároveň bol organizátorom slovenského peňažníctva a predsedom Kníhtlačiarskeho účastinného spolku. Jeho život bol ovplyvnený silnými citmi, najmä nenaplnenou láskou k Aničke Jurkovičovej, priekopníčke slovenského divadla. Pod vplyvom Ľudovíta Štúra, ktorý povzbudzoval svojich stúpencov, aby sa nezosobášili, váhal a hľadal svoje miesto v živote. Medzitým Aničku získal Jozef Miloslav Hurban, čo Francisciho priviedlo k zúfalstvu. Napriek tomu sa obaja nielenže rozdelili, ale nakoniec sa ich cesty opäť prepojili v Turčianskom Svätom Martine, kde prežili sedemnásť rokov a zomreli jeden po druhom. Román zachytáva život bývalého veľžupana Liptovskej stolice, významného štátneho úradníka a Štúrovho spolupracovníka, ktorý mal bohatý vnútorný život a srdce, ktoré vždy bilo za slovenský národ. Hoci sa Francisci odriekaním od osobných slastí snažil nasledovať Štúra, na martinskom Národnom cintoríne odpočíva blízko svojej veľkej lásky Anny Hurbanovej, rodenej Jurkovičovej.
Občianska iniciatíva slovenských intelektuálov Šesťdesiatjeden krokov k slovenskej identite – Zvrchované Slovensko hrala významnú rolu v zápase za zvrchovanosť Slovenska začiatkom 90. rokov. Memorandum občianskej iniciatívy – Zvrchované Slovensko obsahovalo 12 častí a 61 požiadaviek – krokov, ako prekonať anonymitu Slovenska v Európe. Po štvrťstoročí od zlomového obdobia, keď sa kládli základy slovenskej zvrchovanosti, podávame významné dokumenty iniciatívy z rokov 1990 – 1995, zoznam jej členov, faximiliá, články... Iniciátori výzvy aj dnes zaujímajú postoj k tomu, čo sa deje okolo nás...
Kniha sa zaoberá postavením Slovákov na jazykovo zmiešanom území Slovenskej republiky a ich vzťahom k menšinám. Matica slovenská, ako inštitúcia zodpovedná za ochranu slovenského života v týchto oblastiach, má za cieľ zvyšovať národné povedomie a posilňovať kultúrne vzťahy medzi občanmi rôznych národnostných menšín. Odborno-vedecká konferencia, konaná 14. júna 2013 vo Fiľakove, otvorila diskusiu o volebnom systéme do samospráv a zabezpečení vyučovania v materinskom jazyku. Publikácia, ktorá vznikla ako výstup z tejto konferencie, obsahuje príspevky odborníkov, ako je profesor J. Chovanec, ktorý sa zameriava na ústavnoprávnu ochranu národnostných menšín, a M. Gešper, ktorý sa zaoberá voľbami v SR. V. Komora analyzuje postavenie Slovákov ako štátotvorného národa a M. Vyšná sa sústreďuje na aktuálny stav školstva a vyučovanie v materinskom jazyku. Fiľakovská výzva vyzýva Slovákov žijúcich na jazykovo zmiešaných územiach, aby sa aktívne zúčastňovali volieb a upozorňuje na možnosti prechodu škôl pod štátnu správu.
Kniha nielen predstavuje dramatické príbehy významných slovenských rodov /Daxnerovci, Turzovci, Petrovičovci, Bosákovci a Pružinskovci/, ale na ich osudoch autor majstrovsky vystihuje dobu, v ktorej sa odohrali. Pred čitateľom sa tak otvára rozsiahly historický kontext od stredoveku až po súčasnosť.
Historický román nevšedným spôsobom sprítomňuje pozoruhodné životné osudy priekopníka slovenského národného obrodenia a kodifikátora spisovnej slovenčiny - Antona Bernoláka.
Osudy ľudí, ktorí spoluvytvárali našu históriu. Príbeh o hľadaní a nachádzaní úspechov na tejto zemi, o ceste k bohatstvu, o jeho užívaní a o jeho rozplývaní sa. Je to príbeh o ľuďoch z mäsa a kostí, spravodlivých i náruživých, veľkorysých aj úzkostlivých, dodržujúcich princípy i hľadajúcich výhody bez ohľadu na ne. Turzovci patrili k najvýznamnejším magnátskym rodinám v strednej Európe od konca 15. do prvej štvrtiny 17. storočia a v tom čase zastávali celý rad významných spoločenských, politických a podnikateľských pozícií. Najvýznamnejší príslušník rodu Juraj Turzo sa stal uhorským palatínom (1609) a založil slovenskú luteránsku cirkev (Žilinská synoda 1610). Kniha spája beletristický a faktografický prístup k tejto širokej historickej téme.
Voľné pokračovanie Zemplínskeho neba (1996), knihy s detektívnym nádychom, v ktorej sa osobný príbeh (rozpad manželstva) Štefana Goru, donedávna vysokopostaveného muža vo veľkom svete (staviteľa Paláca), prelína s hľadaním príčin smrti majiteľa a osudu vzácneho obrazu, ktorý sa stratil pri búraní kaštieľa v roku 1952 v malej zemplínskej obci Valal. Návrat ku koreňom umožňuje Gorovi písanie obecnej kroniky. V Druhej epoche (Zemplínske nebo II) sa Štefan Gora vracia po rokoch do rodného Valala, aby zistil, prečo sa v súvislosti s jeho vcelku úspešnou účasťou v konkurze na miesto generálneho riaditeľa verejnoprávneho masmédia objavili informácie, že v minulosti bol agentom tajnej bezpečnosti napriek tomu, že má hneď dve negatívne lustračné osvedčenia. Jeho spolužiak Ľudvik Klacifaj, ktorý by mohol o celom probléme vedieť viac, však záhadne umiera.
Kniha je putovaním slovenskými dejinami, je príbehom nášho národa. Autor tento príbeh porozprával svojím uhlom pohľadu. Zmyslom knihy nie je dať jediný výklad dejinných udalostí odohrávajúci sa v priestore obývanom Slovákmi, ale poctivo a zodpovedne hľadať ' slovenskú pravdu '.
Krátka, ale zaujímavá je história bratislavských bánk od vzniku Československa po koniec 40. rokov s exkurzom do čias monarchie. Hoci sme mali málo bankárov, najvýznamnejší z nich, americký Slovák Michal Bosák, založil v Bratislave vlastnú banku a jeho podpis figuruje dokonca aj na americkom dolári. Medzi známymi bankovými úradníkmi a bankármi boli aj osobnosti, ako Hviezdoslav, Tajovský, Hodža, Blaho, Juriga, Okánik, Karvaš, Tvarožek a ďalší. V knihe sú opísané nielen ich osudy, ale aj osudy najslávnejšieho slovenského bankárskeho rodu Makovickovcov, pohnutý život Imricha Karvaša, záhadná smrť Tomáša Tvarožka, súvislosti vzniku novej meny v 20. rokoch, povojnová menová reforma a napokon centralizácia bánk v čase budovania socializmu. V 21 kapitolách tu nájdeme známe i menej známe osobnosti, udalosti, príbehy, množstvo fotografií a dobových dokumentov súvisiacich s peniazmi a bankami na "bratislavskej Wall Street", ktorá viedla v polovici 20. storočia po dnešnej Štúrovej a Medenej ulici, ale aj históriu objavenia zlatého pokladu biatekov pod novostavbou Tatra banky.
Mladému zhýralému barónovi Abovi zo Zemplína sa prisnil sen, na základe ktorého odišiel do Ameriky hľadať poklad, pravdepodobne zlatý grál. Už na lodi sa stretol s Antonom Bielekom a jeho šarmantnou dcérou Mariškou. Pracoval pre Michala Bosáka i Petra Rovnianka, s ktorým sa dokonca vybral ku zlatokopom. Dlho nebol úspešný, až mu jeden starec prezradil jeho sen... Autorov svojrázny príbeh rozpráva o histórii životného príbehu direktora Hornouhorskej banky v Amerike...
Voľné pokračovanie knihy "Mali sme bankárov?"
Vznik a trvanie prvého slovenského štátu 20. storočia Autor vysvetľuje a opisuje históriu a trvanie prvého slovenského štátu. Tretie opravené a doplnené vydanie s dobovými fotografiami.
V ságe Veľký sen na prelínajúcich sa osudoch Miľa Feketa, chudobného roľníka zo severozemplínskeho Holubova, a zozvetveného rodu Markovcov a Ezermanovcov sa autor usiluje Robertovi Pinehasovi priblížiť napĺňaňnie veľkého sna: zakladanie slovenských bánk, ale i drobných peňažných spolkov a priemyselných podnikov na konci 19. storočia. Dejová línia umožňuje sledovať problémy Hornouhorskej banky /založenej roku 1886/ i dramatické osudy vysťahovalcov v Amerike...
Ed.:Krátke slovníky základných slovenských nárečí pre milovníkov reči a nárečí Slovenskej krajiny a jej okolia. 17. diel
