„Denn das ist das Schreckliche an der Liebe, daß die Geliebte oder der Geliebte einen Teil von uns ausmacht, den man nicht ausreissen kann, ohne sich selbst zu verleugnen.“ Eine Liebesgeschichte, leidenschaftlich, heftig, spontan - und die Geschichte einer Trennung. Nicole Müller erzählt von der Liebe zu einer Frau. Und ihr Text ist bei aller Unmittelbarkeit durchaus ironisch gebrochen. Ein Buch, das die Gefühle anspricht, mit der unverbrauchten Kraft und Frische eines Erstlingsromans.
Im Jahr 1968 beginnt der Roman, der Verletzung und Aufbegehren, schwarzen Humor, Poesie und Menschlichkeit vereint. Die Erzählerin landet in der Schweiz, einem sicheren, aber bizarren Ort voller Ordnungshüter und Regeln – zu viel Widerspruch für ein Mädchen wie sie. Bei der Einreise wird ihr Name verstümmelt, und sie muss unter falscher Flagge leben, während sie im kalten Licht der Fremde die unfreie Geborgenheit ihrer Heimat vermisst. Als Heranwachsende rebelliert sie gegen das Gastland, das sie zwingt, sich anzupassen und ihre Identität aufzugeben. Nach vielen Konflikten findet sie einen Ausweg. Durch das gesamte Buch ziehen sich Mini-Romane, die als Szenen fungieren, in denen die Erzählerin als Dolmetscherin zwischen Emigranten und Behörden agiert. Sie begegnet einer Vielzahl von Gestrandeten, die hoffen, ihr Leben neu gestalten zu können: kleine Diebe, Depressive, Schlawiner, Kriegsflüchtlinge und Überangepasste. So ungeschützt und schonungslos hat noch niemand über die Emigration geschrieben – ein kleiner Roman mit großer Sprengkraft, der das Leben in all seinen Facetten beleuchtet.
Ženy boli často v histórii predmetom výmenného obchodu medzi mužmi. A hoci nastala doba, ktorá rovnosť žien a mužov považuje za legislatívne samozrejmú, ešte stále možno ženy predávať — legálne (v reklame) i nelegálne (na nútenú prostitúciu). Táto publikácia, ktorá nadväzuje na Ružový a modrý svet rodových stereotypov, prináša pestrý textový i obrazový materiál o tom, ako sa žena stáva tovarom, ale aj o tom, ako sa tomu — najmä v pedagogickej praxi — dá predchádzať.
Druhý zväzok série Aspekty je logickým pokračovaním aktivít feministického vzdelávacieho a publikačného projektu Aspekt. Piata žena vychádza ako súčasť kampane piata žena. Obsahuje informačný a argumentačný materiál, faktografické údaje o rozšírenosti násilia na ženách, mýty a stereotypy, ktoré zahmlievajú podstatu tohto druhu násilia a znemožňujú, aby sa tie, čo toto násilie prežívajú, domohli svojich občianskych a ľudských práv. Publikácia Piata žena aj kampaň piata žena chcú predovšetkým násilie páchané na ženách jasne pomenovať a ukázať, že toto násilie nie je problémom jednotlivých žien, ale štruktúrnym javom, ktorý spoločnosť nemôže ďalej tolerovať.
Monografia Jany Cvikovej vydaná v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV načrtáva v širšom kontexte feministických teórií a hnutí rôzne hľadiská využívania analytickej kategórie rodu v literárnej vede. Kriticky približuje rozmanité podoby feministickej literárnej vedy ako radikálneho obratu vo výskume literatúry, pričom sa dotýka aj situácie na Slovensku a v Českej republike po roku 1989. Možnosti interdisciplinárneho uplatnenia kategórie rodu v literárnej historiografii sonduje prostredníctvom konkrétnych analýz.
Vybrané hry svetoznámej rakúskej prozaičky a dramatičky ocenenej aj Nobelovou cenou za literatúru vychádzajú po prvý raz v slovenčine práve v Divadelnom ústave v edícii Svetová dráma – antológie. Kniha Elfriede Jelinek Hry obsahuje výber zo starších i novších hier autorky: Čo sa stalo, keď Nora opustila manžela, alebo Opory spoločností, Motorest alebo Robia to všetci, Babylon, Rechnitz (Anjel skazy), Obchodníkove kontrakty. Úvod k výberu napísala česká divadelná vedkyňa a prekladateľka Barbora Schnelle. Hry prekladali vynikajúci prekladatelia a prekladateľky: germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka Jana Cviková, prekladateľka Elena Diamantová, básnik a prekladateľ Milan Richter a prekladateľ Andrej Zmeček. Výber hier je prierezom dramatickej tvorby Elfriede Jelinek od dialógových hier ako Čo sa stalo, keď Nora opustila manžela, alebo Opory spoločností či Motorest alebo Robia to všetci, v ktorých sa autorka zaoberá mužsko-ženským vzťahmi, no aj textov, ktoré sú východiskom pre postdramatické divadlo a autorka v nich reaguje na brutalitu z minulosti (Rechnitz /Anjel skazy/) či na problémy súčasného globálneho sveta plného odcudzenia a násilia (Obchodníkove kontrakty a Babylon). Výber zostavila Jana Cviková.
