Marek Babic Bücher

Publikácia si kladie za cieľ voviesť čitateľa do vzdialeného historického obdobia neskorej antiky. Je koncipovaná tak, aby poskytla orientáciu v komplikovanom čase a na rozľahlom priestore, kde na seba narazili veľké civilizačné okruhy klasickej a kresťanskej kultúry, rímskeho a barbarského sveta. Témy christianizácie a barbarizácie spoločnosti sú preto dvoma nosnými piliermi knihy. Autor sa opiera hlavne o antické literárne svedectvo a interpretuje ho v kontexte moderného výskumu. V knihe sú naznačené hlavné otázky doby, ktorá bola ešte v polovici 20. storočia vnímaná len ako úpadková forma antiky a začiatok „temného" stredo­veku. Dnes sa táto historická epocha teší veľkému záujmu nielen historikov, ale aj teológov, filozofov, jazykovedcov a vôbec všetkých vedcov, ktorí sa obracajú ku koreňom dnešného krízou zmietaného západného sveta.

Daniela Rošková otvára diskusiu o Pavolovi Valachovičovi, významnej postave v oblasti dejín starovekého Rima, a vyjadruje mu srdečnú gratuláciu. Ľudmila Eliášová Buzássyová a Jana Grusková sa pridávajú s poďakovaním klasických filológov za jeho prínos. Alexandra Corbett Dekanová oslavuje Valachovičovo septuagenárske jubileum, zatiaľ čo Drahomíra Dobrovodská prispieva do encyklopédie Beliana. Marek Babic sa zaoberá architektonickou ekfrázou vidieckej vily Sidonia Apollinaria, zatiaľ čo Erika Brodňanská a Adriána Koželová skúmajú morálne aspekty Homérových eposov v básňach sv. Gregora z Nazianzu. Peter Bystrický analyzuje epidémie bubonického moru v rokoch 541-543 a Samuel Červeňanský sa zameriava na interpretácie konca rímskej antiky v slovenskej historiografii. Peter Fraňo skúma historické rímske exemplá v Senecovom diele, zatiaľ čo Daniela Hrnčiarová a Marcela Andoková skúmajú cirkevný azyl na prelome 4. a 5. storočia. Ivana Koucká hodnotí význam Jana Eisnera a jeho prínos k výskumu Limes Romanus. Barbora Machajdiková a Daniela Rošková analyzujú mýtus o Romulovi a Removi v kontexte bratovraždy. Vladimir Turčan interpretuje kresťanské nálezy z doby rímskej na Slovensku. Táňa Kusá sa venuje popularizácii starovekých dejín v reláciách RTVS, zatiaľ čo Daniela Rošková uzatvára bibliografiou Valachovičových publikácií a zoznamom jeho obhájených prác.

Bolo obdobie po páde Ríma skutočne dobou temna a úpadku, alebo fascinujúcim časom zrodu novej Európy? Ako sa antický človek vyrovnával s masovou migráciou, klimatickými zmenami a ničivými pandémiami? A čo nám tieto historické skúsenosti hovoria o výzvach dnešného sveta? Inovatívna publikácia búra mýty o "zániku antiky" a ponúka plastický obraz jednej z najdôležitejších epoch svetových dejín (cca 284 – 641 po Kr.). Je to sonda do sveta, v ktorom sa rímske dedičstvo stretáva s energiou barbarských kmeňov, kde sa v mysliach Augustína či Jána Zlatoústeho rodí kresťanská intelektuálna tradícia a kde environmentálne katastrofy prepisujú geopolitickú mapu sveta. Kniha prináša: Nové perspektívy: Odmietnutie stereotypov o barbarských inváziách a odhalenie symbiózy medzi Rimanmi a "barbarmi". Environmentálne dejiny: Analýzu dopadov "Malej doby ľadovej" a Justiniánskeho moru, ktoré fungovali ako "veľký reštart" antickej civilizácie. Regionálny kontext: Unikátny pohľad na osudy Panónie a územia dnešného Slovenska, kde sa v ruinách rímskych miest rodil stredovek. Každodenný život: Príbehy obyčajných ľudí – od používania magických amuletov až po domáce rituály v Antiochii. Interdisciplinárny rozmer: Syntézu poznatkov histórie, archeológie, klimatológie a dejín umenia.