Peter Milčák ist ein slowakischer Schriftsteller, dessen Werk sich mit den Feinheiten der Sprache und der menschlichen Verfassung auseinandersetzt. Sein literarischer Beitrag reicht über seine eigenen Schriften hinaus und umfasst eine bedeutende Rolle bei der Förderung der slowakischen Poesie durch sein Verlagshaus Modrý Peter. Dieses von ihm gegründete Verlagshaus konzentriert sich auf originelle slowakische Lyrik und erweiterte sich nach und nach auf übersetzte Poesie, literaturwissenschaftliche Abhandlungen und sprachwissenschaftliche Studien. Sein Engagement für die slowakische Literatur zeigt sich in seiner umfangreichen Arbeit bei der Vorbereitung zahlreicher Buchprojekte, hauptsächlich Sammlungen von Gedichten slowakischer Dichter.
The first anthology of its kind offers the English reader one of many possible perspectives on the contemporary Slovak poetry scene. Through specific texts it endeavors to trace that line in modern Slovak poetry which could also be of interest to the foreign reader, but which at the same time would remain universally human and specifically Slovak.
Ako sa číta báseň II. je už druhou knihou, tentoraz 22 autorských interpretácií, ktorá by tvorivým čitateľom mala dodať odvahu a tým menej skúseným pomôcť pri vzrušujúcom čítaní básne, na konci ktorého nie je trauma, ale radosť a umelecký zážitok. V stratégii tohto projektu je úsilie odbúrať neadekvátny a niekedy už v školskej praxi získaný rešpekt (či dokonca odpor) k básnickému textu. 22 súčasných slovenských básnikov a poetiek zo všetkých generácií (napr. Robert Bielik, Peter Bilý, Juraj Brikšár, Ján Štrasser, Martin Solotruk, Ivan Štrpka, Katarína Kucbelová, Michal Habaj, Ján Buzássy a ďalší) v nej ponúka zrozumiteľné a dostatočne inštruktívne úvahy nad vlastnou básňou.
Štyridsaťpäť neliterárnych a literárnych úvah. V súbore textov esejistického charakteru sa prirodzeným spôsobom prejavuje autorovo profesijné zameranie (básnik, prekladateľ, vydavateľ, lektor slovenského jazyka v zahraničí). Autor sa nezriedka vyjadruje k závažným, niekedy dokonca tým najvážnejším kultúrno-spoločenským otázkam na hranici života a smrti, zo spôsobu podania je však zrejmé, že sa tak deje až po tom, čo si k hodnotenému javu vytvoril nielen určitý názor, ale aj vzťah. To, o čom píše, nechápe iba ako objektívny jav a priestor na chladne vecnú argumentáciu, ale aj ako príležitosť prejaviť svoj osobný postoj. Úvahy na jednej strane charakterizuje pevné presvedčenie, na druhej strane prejavy jemnosti, opatrne formulovanej citlivosti voči predmetu. V konečnom dôsledku dokážu tieto analýzy vyvolať až akúsi dôvernú atmosféru. Táto skutočnosť vyniká o to viac, že pri ich čítaní sa pohybujeme v rozsiahlom geografickom priestore rámcovanom na jednej strane severoamerickým kontinentom s metropolou kanadského Toronta, na druhej strane európskymi metropolami (Varšava, Minsk) alebo v komornom prostredí Spiša. Je zrejmé, že literatúra, poézia a umenie nie sú pre autora iba objektom profesijného záujmu, ale predstavujú čosi, bez čoho si svoj život nevie predstaviť.
Ako sa číta báseň je knihou 27 autorských interpretácií, ktorá by tvorivým čitateľom mala dodať odvahu a tým menej skúseným pomôcť pri vzrušujúcom čítaní básne, na konci ktorého nie je trauma, ale radosť a umelecký zážitok. V stratégii tohto projektu je úsilie odbúrať neadekvátny a niekedy už v školskej praxi získaný rešpekt (či dokonca odpor) k básnickému textu. 27 súčasných slovenských básnikov a poetiek zo všetkých generácií (napr. Feldek, Haugová, Podracká, Repka, Hevier, Groch, Chmel, Jurolek, M. Milčák, P. Milčák, Gál, Palaščák a ďalší) v nej ponúka zrozumiteľné a dostatočne inštruktívne úvahy nad vlastnou básňou
Kniha Ako sa číta obraz je osobitým príspevkom k uvažovaniu o povahe a zmysle súčasného umenia, pričom zámerne nechce ponúknuť jednoznačnú odpoveď odbornej povahy sformovanú z pozície výtvarného kritika či kunsthistorika. Práve naopak. Tridsaťšesť súčasných slovenských výtvarníkov tu v inštruktívnych a zrozumiteľných úvahách nad konkrétnym vlastným dielom, ktoré je v knihe reprodukované, odkrýva svoju metódu vytvárania diela (prečo a ako vzniklo či muselo vzniknúť) a odhaľuje spôsob, ako by sa mohlo vnímať a interpretovať. Dominantný priestor je venovaný médiu maľby, zastúpené sú však aj fotografia, objekt, sklo či videoart. Kniha sa prostredníctvom textovej časti usiluje búrať obavu pred súčasným výtvarným umením, posmeľuje k jeho recepcii a podnecuje oň záujem, keďže je ako obrazová publikácia zároveň vzrušujúcou galériou súčasného slovenského umenia.
Dvojjazyčná (slovenčina, angličtina) básnická zbierka autora strednej generácie (nar. 1966).
Železná bohyňa milosrdenstva je výberom z doterajšej básnickej tvorby autorky. Básnická iniciatíva Bargielskej pôsobí v našom kontexte až prekvapivo nezaraditeľne, ale výnimočne podnetne. Bargielska komentuje súčasnosť vo svojej zložitosti umelecky ľahko. Jej svet je aj naším svetom: k najdôležitejším hodnotám patria ozajstné, autentické vzťahy. Autorkin subjekt ťažké obsahy len naznačuje, prenáša ich do významovo okrajových zón textu, alebo ich prekrýva mágiou slov nesúcich v sebe niekedy až (takmer detský) obranný reflex a istý druh zámernej naivity, ktorou sa potom veľmi invenčne vyrovnáva situačná tenzia básne. (Inokedy je uvoľnenie imanentne nahradené zástupným sakrálnym motívom, ktorý je autonómne zakomponovaný do textu.) Túto kompenzačnú metódu uplatňuje autorka v neimaginatívnych voľnoveršových útvaroch. Pomerne často ide o fiktívny rozhovor (niekedy len samej so sebou), alebo ide o apostrofu, pri ktorej ozvláštňujúco nepôsobí jazyk, ale aluzívna projekcia zvláštnej (normálu sa vymykajúcej) osobnosti s dispozíciou špecifickým spôsobom sprostredkovať a vyrozprávať „správu“ o živote z nečakaného a prekvapivého uhla pohľadu. Bargielskej básnická metóda má v sebe podnecujúcu energiu a pôsobí aj v kontexte súčasnej poľskej poézie umelecky konštruktívne. Preložil Peter Milčák, ilustrovala Jana Farmanová. 13. zväzok edície Súčasná svetová poézia.
Peter Milčák v debute Záprah pred zimou (1989) tematizuje viaceré identifikačné okruhy – intímny medziľudský priestor a genius loci Levoče, najväčšie úsilie však vyvíja pri určovaní svojho miesta v súkolesí nového sveta, do ktorého vstupuje. Je to svet mravných záväzkov voči spoločnosti a rodine, a na ich požiadavky musí primerane odpovedať svojím aktívnym životom. Väčšina básní je záznamom uvedomenia a prienikom do problému pod vplyvom prvej skúsenosti alebo dokonca ešte len anticipáciou nárokov, ktoré si budúca situácia bude vyžadovať.
