Denníkové záznamy novinára Juraja Alnera z roku 1968 sa striedajú s citátmi z domácej a zahraničnej tlače. Rok 1968 bol pre mnohých symbolom túžby po demokracii, pre iných okupáciou a tragédiou z 21. augusta s mnohoročnými dôsledkami. Od augusta 1968 uplynulo polstoročie a na Slovensku žije niekoľko generácií, ktorým mená a pojmy ako socializmus s ľudskou tvárou, august ’68, šesťdesiate roky, Pražská jar či Alexander Dubček nehovora vôbec nič.
Publikácia mapuje tématicky i názorovo pestré zmienky o Židoch v literárnych textoch uverejnených v 36 ročníkoch periodika Slovenské pohľady (1881-1916). Ich autormi sú rôzni slovenskí spisovatelia, publicisti a učenci prispievajúci do časopisu. Čitateľovi sa ponúka možnosť cez literárnu tvorbu nakuknúť do slovensko-židovského spolužitia a do myslenia ľudí na konci 19. a začiatku 20. storočia.
Bolo krátko po druhej svetovej vojne, mali vtedy asi desať rokov, no za sebou
skúsenosti, po akých žiadne z nich netúžilo. Vyrastali v strachu, denne na
vlastnej koži spoznávali zlo, čo prinášala vojna, ich detské duše boli
poznamenané traumatizujúcimi zážitkami z bombardovania, nejedno sa proti
svojej vôli stalo očitým svedkom bojov, mnohé dokonca prišli o svojich
blízkych. Zabudnúť na to všetko sa nedalo, no predsa sa tieto deti niekto
pokúsil aspoň na krátky čas priviesť na iné myšlienky. „Už počas bombardovania
Berlína v roku 1944 zorganizoval Švajčiarsky Červený kríž transport detí a z
ohrozeného mesta ich odviezol do Švajčiarska,“ vysvetľuje publicista Juraj
Alner. V alpskom štáte, ktorého sa vojnové operácie priamo nedotkli, poskytli
stovkám nemeckých detí útočisko a bezpečie dobrovoľnícke rodiny. „Nebola v tom
náklonnosť k jednej či druhej strane, Švajčiari pracovali na oboch stranách
frontu. Pomáhali tým, ktorí trpeli, a nedívali sa na to, v akej sú uniforme,
čo bol vlastne od začiatku zmysel práce Červeného kríža,“ dodáva. Ani nie rok
po vojne bol aj on jedným z detí, ktoré mali prísť vo Švajčiarsku na iné
myšlienky. V transporte, čo odišiel koncom marca 1946, bolo totiž aj 150 detí
zo Slovenska. JURAJ ALNER (1937) Počas existencie vojnového slovenského štátu
bol spolu s rodičmi chránený tzv. prezidentskou výnimkou. Po vypuknutí
Povstania sa museli ukrývať, útočisko im poskytli viaceré kresťanské rodiny na
strednom Slovensku. V šesťdesiatych rokoch pracoval ako redaktor denníka Ľud,
hneď na začiatku normalizácie ho však z redakcie ako protisocialistický živel
vylúčili. V novembri 1989 sa podieľal na činnosti Verejnosti proti násiliu a v
nasledujúcom roku obnovil vydávanie denníka Demokratickej strany Čas, ktorého
šéfredaktorom bol do roku 1991. Od začiatku deväťdesiatych rokov prednášal na
viacerých univerzitách v zahraničí. V rokoch 2002 – 2004 bol generálnym
tajomníkom Asociácie európskych novinárov, dnes je generálnym sekretárom
Paneurópskej únie na Slovensku.
Touto knižkou sa Juraj Alner zaraďuje do skupiny - nie veľmi početnej - tých, ktorí sa podujali priblížiť verejnosti židovské náboženstvo v slovenskom jazyku nie ako prekladateľ, ale ako spisovateľ píšuci vo svojej materčine.
