Významní slovenskí právnici - Vladimír Fajnor

Vladimír Fajnor, narodený 23. októbra 1875 v Senici a zomrelý 5. januára 1952 v Bratislave, bol významnou právnickou osobnosťou prvej polovice 20. storočia na Slovensku. Svoju kariéru začal ako advokát vo Zvolene, kde založil Zvolenské noviny, Zvolenskú ľudovú banku a kníhtlačiareň. Po vzniku Československa sa stal prezidentom Súdnej tabuly v Bratislave a bol spoluzakladateľom Právnickej jednoty na Slovensku, kde ho zvolili za starostu. V rámci tejto organizácie prevzal vydávanie časopisu Právny obzor, ktorého hlavným redaktorom bol 16 rokov. Fajnor tiež pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde habilitoval v roku 1922 a v roku 1936 sa stal profesorom občianskeho práva. Zaslúžil sa o rozvoj slovenského právneho názvoslovia a publikoval v oblasti právnej histórie a súkromného práva. Dvakrát bol ministrom unifikácie a raz ministrom spravodlivosti, pôsobiac v úradníckych vládach ako nestraník. V roku 1930 ho prezident T. G. Masaryk menoval prvým prezidentom Najvyššieho súdu ČSR. Po odchode do penzie v roku 1939 prežil druhú svetovú vojnu v Čechách a po oslobodení bol jedným zo štyroch československých právnikov zapísaných do Stáleho arbitrážneho dvora v Haagu.