Uľa

Ulina dcéra Ketka je už takmer dospelá a až nezhody s ňou ju prinútia začať hľadať odpovede na problémy, ktoré vyše dvadsať rokov odsúvala do úzadia. Potrebuje si upratať v živote. A tak sa veľkou okľukou vracia tam, odkiaľ kedysi bezhlavo zaľúbená utiekla – do bezvýznamnej dediny na konci sveta, v slovensko-ukrajinskom pohraničí. Vracia sa skúsenejšia, zabezpečená, stále zaujímavá a atraktívna žena. Dedina, do ktorej prichádza, je však celkom iná. Stretáva starých známych a postupne sa zoznamuje s novými ľuďmi. S nekonformným emeritným profesorom matematiky Petrom Podolom so sklonom k hlbokým filozofickým úvahám o zmysle bytia, ktorý je presvedčený, že život sa dá usporiadať aj inak, lepšie, a práve tu. Zoznamuje sa aj s jeho ženou Irenkou, popom Andrejom, dobrákom Vaňom. Vynárajú sa v nej spomienky na rodičov, detstvo a s obrovskou úľavou na duši bez príkras rekapituluje svoj život. Možno aj pod vplyvom týchto ľudí ho vníma inak. Podarí sa jej sem prilákať aj svojich „anjelov strážnych“, manželov Krausovcov z Čiech, ktorým s Ketkou nahrádzali ich mŕtveho syna. Fredi Kraus vnáša do príbehu svoju predstavu rodiny ako sociálneho systému. Kraj plný mágie ich pomaly opantáva neviditeľnou pavučinou, v ktorej sa prepletajú intímne línie so spoločenskými, skupinovými, s ekonomickými, filozofickými, morálnymi i nemorálnymi. A, samozrejme, s láskou. Príbeh zároveň oslavou Polonín a rusínskej kultúry. Ponúka viacero podnetov na rozmýšľanie o súčasnosti v nových súvislostiach, čím prekračuje hranice románu o láske a hľadaní šťastia a ponúka čitateľovi možnosť spolu s postavami nachádzať v ľuďoch pravé človečenstvo.