Východné Slovensko a Židia v medzivojnovom období

Rozpad Rakúsko-Uhorska narušil stabilitu východoslovenských mestských komunít a zásadne ovplyvnil postavenie maďarského a pomaďarčeného nemeckého obyvateľstva. Tí, ktorí sa pred rokom 1918 podieľali na politike uhorskej vlády, vrátane Židov, Nemcov, Slovákov a Rusínov, boli po vzniku československej vlády označovaní za maďarónov a nepriateľov štátnosti. V prvých rokoch ich vyraďovali z verejného života, vrátane štátnej správy a miestnej administratívy. Židia, aj v ťažkých časoch, boli vnímaní ako reprezentanti uhorskej štátnosti a ako príčina biedy sociálne slabého obyvateľstva, čo ich robilo zraniteľnými voči pogromom a útokom nežidovského obyvateľstva. Monografia sa zaoberá touto problematikou a obsahuje dve syntetizujúce a päť analytických kapitol. Autori sa snažia načrtnúť tendencie, ktorými prechádzala židovská komunita po rozpade monarchie a vzniku československého štátu. Skúmajú, ako sa menil vzťah východoslovenských Židov k novému štátu, či sa s ním stotožnili, a ako sa formoval ich vzťah k majoritnej spoločnosti. Taktiež skúmajú, ako sa menil postoj majoritnej spoločnosti k nim v nových podmienkach demokratického Československa.