Úvod do Aristotelovej politickej teórie

Teoretické koncepcie, ktoré by v súčasnosti skúmali princípy a predpolitické predpoklady politiky, nie sú zväčša považované za vedecky relevantné. Podobne možno povedať, že v súčasnom diskurze nepanuje zhoda ani v otázke, čo všetko politické vzťahy zahŕňajú, prípadne aký je rozsah politiky ako predmetu výskumu. Pritom sa vedecko-teoretická relevancia spravidla spája so zhromažďovaním štatistických údajov a výskumov sociálnych korelácií, pričom o cieľoch politiky nemá uvažovať teoretik, ale volič. Údaje a štatistiky o tom, čo práve voliči robia, majú viesť k jej pochopeniu. To, samozrejme, zužuje vedecký diskurz len na tie problémy, kde je použitie kvantitatívnych metód opodstatnené. Takýto stav sa odzrkadľuje aj v hodnotení otázok, ktoré presahujú každodenné politické problémy. Medzi ne možno zaradiť aj otázky o potrebnosti politiky. Hoci sa všeobecne predpokladá, že demokracia predstavuje určitý politický ideál, moderná teória neponúka odpovede na otázky, čo sú občianske cnosti a aká je ich úloha v dobách politickej krízy. Je zrejmé, že politická teória, ktorá sa zamerala len na popis existujúcich inštitúcií a ich obhajobu, stratila zo zreteľa svoj cieľ. V tejto súvislosti sú namieste aj otázky, ktoré sa týkajú vzťahu slobodného usporiadania a občianskej spôsobilosti. Súčasný diskurz sa zväčša nevenuje ani problému, či je úlohou teoretika v situácii, keď demagógovia spochybňujú význam politických inštitúcií, zachovať vedeckú, ale aj občiansku neutralitu. Pritom úroveň politickej gramotnosti možno považovať za dôležitý faktor usporiadanosti, či, naopak, nestability politických inštitúcií. Ak úlohu princípov v politike nahradil výskum subjektívnych postojov, relevanciu získava otázka opodstatnenosti a potrebnosti politickej teórie. V takej spoločnosti, v ktorej sa spochybňuje potrebnosť a praktické využitie poznania politických vzťahov pre verejný život, sa spravidla nereflektuje ani vplyv občianskej gramotnosti na praktické postoje vo verejnom diskurze, v ktorom populizmus a extrémizmus získavajú pochybnú relevanciu. Návrat k východiskám klasického skúmania politiky teda nemá za cieľ len štúdium dejín idey a teoretických prístupov, ale tiež opätovné kritické posúdenie a premyslenie zdanlivo neproblémových východísk skúmania politiky, jej miesta a hodnoty v sústave vied, ako aj otázok týkajúcich sa politického poriadku. Táto publikácia rozhodne nepostihuje všetky relevantné otázky tejto problematiky. Jej cieľom je uviesť predovšetkým študentov politológie a vlastne každého, kto má záujem o túto problematiku, do vybraných otázok Aristotelovej politickej teórie: osobitne do klasickej typológie politických zriadení, ich klasifikácie, občianskeho rozvoja, príčin nestability a politickej neusporiadanosti.