Príbeh v dejinách

Veľkolepý román svetoznámej talianskej prozaičky Elsy Morante patrí medzi najvýznamnejšie diela európskej prózy 20. storočia. Vojna, častá téma tejto doby, je v románe stvárnená netradične. Autorkin pohľad na moderné dejiny je rezignovaný, pričom história sa zdá byť bezútešná a fatálne nenapraviteľná. Morante vyjadruje, že „vo veľkom svete niet veľa noviniek“ a že história sa riadi nemenným princípom: jedni vládnu, druhí slúžia. Tieto slová rámcujú dielo a naznačujú, že niet vykúpenia; pre zatratených neexistuje hranica medzi vojnou a mierom, každý čas ich odnáša do zabudnutia. Elsa Morante stavia na týchto základoch mrakodrap, ktorý spája temný suterén s nadoblačnými výšinami. Na „protirečenia“ v historických úvodoch a „mýty“ sa pozerá kriticky, pričom odhaľuje „populistické“ predkladanie a „fatalistické“ videnie ľudského údelu. Tieto postoje sú súčasťou premyslenej osnovy, ktorá sa zaoberá vyšším poslaním človeka a jeho osudom presahujúcim dejinné činy. Dielo získava odolnosť voči času, podobne ako romány Tolstého a Cervantesa či eposy Danteho a Homéra, pričom sa stáva hlbokým posolstvom, nie len svedectvom o svojom období.