Sv. Makrína, Melánia a Olympia

Život sv. Makríny (327 – 380) podáva príbeh ženy, ktorá sa po smrti svojho snúbenca rozhodla celý svoj život prežiť v ústraní na vidieku. Starala sa o svojich mladších súrodencov a ovdovenú matku a napokon aj o všetkých núdznych z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Na prvý pohľad nesmierne prozaický život vykresľuje s hlbokým citom pre jeho duchovné pozadie Makrínin brat, svätý Gregor. Život svätej Melánie (383 – 439) zobrazuje bohatú Rimanku zo senátorskej rodiny. Spolu s manželom sa rozhodli žiť ako „brat a sestra“ a začali rozdávať svoje majetky. Niekoľko rokov prežili v Afrike a nakoniec sa usadili v Jeruzaleme. Tu na Olivovej hore Melánia založila dva kláštory. Život sv. Olympie (368 – asi 410) opisuje životné osudy vznešenej Konštantínopolčanky, diakonky a pomocníčky svätého patriarchu Jána Zlatoústeho. Ich vzájomný vzťah dokresľuje zbierka sedemnástich Listov Olympii, pochádzajúcich z obdobia Jánovho exilu, v ktorých sa venuje otázke, ktorá najviac trápila jeho aj Olympiu – ako znášať utrpenie.