Parameter
- 221 Seiten
- 8 Lesestunden
Mehr zum Buch
Kniha Ako písať o dejinách je rozsiahla demystifikácia ilúzie, že historiografia je prísna a exaktná veda, odhaľujúca zákonitosti dejín. Text vznikol ako reakcia na dobovú módu kvantitatívnej histórie, spojenú s predstaviteľmi francúzskeho nového dejepisectva, ovplyvneného štrukturalizmom. Kvantitatívna história, snažiac sa vydestilovať objektívne fakty z fragmentov prameňov, odvracia historika od jeho vlastnej práce. Podľa Paula Veyna spočíva táto práca v obnovenom uvažovaní o histórii ako o spôsobe písania, so všetkými jeho rétorickými a poetickými rozmermi. Oznamuje sa tu okamih „návratu k rozprávaniu“. História nie je vedou, ale snahou o syntézu izolovaných, chaotických a zriedkavo rozmiestnených faktov pomocou naratívnej explikácie. História patrí svetu náhody a neusporiadanosti, a každá spojitosť, ktorú historici ustavia a posteriori, je len provizórnou rekonštrukciou dejín.
Buchkauf
Ako písať o dejinách, Paul Veyne
- Sprache
- Erscheinungsdatum
- 1998
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Paperback)
Hier könnte deine Bewertung stehen.
- Titel
- Ako písať o dejinách
- Sprache
- Slowakisch
- Autor*innen
- Paul Veyne
- Verlag
- Chronos (SK)
- Erscheinungsdatum
- 1998
- Einband
- Paperback
- Seitenzahl
- 221
- ISBN10
- 8096786016
- ISBN13
- 9788096786015
- Reihe
- Schlagwörter
- Sachbücher, Sozialwissenschaften, Historisches Thema, Geschichte, Philosophisches Thema, Philosophie, Historiographie, Philosophie der Geschichte
- Erstveröffentlichung
- 1971
- Originaltitel
- Comment on écrit l'historie suivi de Foucault révolutionne l'historie
- Bewertung
- 3,7 von 5 Sternen
- Beschreibung
- Kniha Ako písať o dejinách je rozsiahla demystifikácia ilúzie, že historiografia je prísna a exaktná veda, odhaľujúca zákonitosti dejín. Text vznikol ako reakcia na dobovú módu kvantitatívnej histórie, spojenú s predstaviteľmi francúzskeho nového dejepisectva, ovplyvneného štrukturalizmom. Kvantitatívna história, snažiac sa vydestilovať objektívne fakty z fragmentov prameňov, odvracia historika od jeho vlastnej práce. Podľa Paula Veyna spočíva táto práca v obnovenom uvažovaní o histórii ako o spôsobe písania, so všetkými jeho rétorickými a poetickými rozmermi. Oznamuje sa tu okamih „návratu k rozprávaniu“. História nie je vedou, ale snahou o syntézu izolovaných, chaotických a zriedkavo rozmiestnených faktov pomocou naratívnej explikácie. História patrí svetu náhody a neusporiadanosti, a každá spojitosť, ktorú historici ustavia a posteriori, je len provizórnou rekonštrukciou dejín.