Samota

Autor novely Samota pracuje v bielych rukavičkách so zbíjačkou – materiál, ktorý roztĺka, fŕka nevyberavo na všetky strany, betón konvencií, betón zmechanizovaných vzťahov, betón zatvrdnutých tradícií a povier sa drví a drobí, odkrýva citlivú existenciálnu dreň individuálneho ľudského osudu vystaveného spočiatku chlácholivému, no postupom času čoraz ničivejšiemu pôsobeniu osamelosti. Hlavný hrdina sa v sebalikvidačnom (a tým paradoxne sebazáchovnom) úsilí pokúša hľadať záchytné body svojej samotárskej, do veľkej miery egoistickej životnej púte a len postupne začína chápať, že skutočnú oporu môže nájsť iba v spojení s druhým človekom...