Zo zvolenskej mozaiky

Krausove zvolenské črty a poviedky približujú rané 50. roky z pohľadu dospievajúceho chlapca. Že takýto pohľad vie byť umelecky prínosný, presvedčil už slovenských čitateľov Milan Ferko (Keby som mal pušku). Tento pohľad má značnú dávku imunity voči príkremu ideologizovaniu, ktorými sú poznačené viaceré slovenské prózy s touto témou. Na druhej strane zasa z Krausových poviedok zreteľne poznať, komu autor fandí: živnostníkom, úradníkom, inteligencii, všetkým, ktorých nastupujúci stalinský režim ociachovával a potláčal ako "triednych nepriateľov". Spomínaný malomestský živel si v Krausových poviedkach a črtách zachováva svoju kultúrnu inosť a členitosť, schopnosť trpne odporovať (inakšie sa vtedy nedalo) a - paradoxne - aj nádej a chuť žiť a prežiť podľa svojich zásad. Ľudia z protiľahlého ideologického brehu sú zastúpení sporo. A charakteristická je neochota mládeže zaradiť sa do ideologických táborov na štátnu objednávku. Tu pôsobia iné, zložitejšie mechanizmy, na ktorých fungovanie Kraus takisto poukazuje.