Lopatka na diamanty

Debutová zbierka poviedok Lopatka na diamanty literárnej obci nie neznámeho Jaroslava Minárika (finalista literárnej súťaže Poviedka v rokoch 1996 a 1997) objavuje a odklína súčasnosť. Prináša znepokojujúce svedectvo o stave "sveta" (aj toho nášho slovenského) i človeka, ukryté pod navonok proklamovaný chlad, cynizmus, pochmúrnosť a zveličovanie výpovede. Na jednej strane nám autor predstavuje svet, na západe ktorého naďalej zapadá "bezvýznamná krvavočervivá hviezda hlavnej postupnosti, spektrálneho typu G2" (s. 84), v ktorom "zo zelenomodrej breughelovskej oblohy vertikálne sneží a horizontálne fúka" (s. 39) a v ktorom "ostré januárové jantárové slnko snaživo kopíruje na sneh okolité kubistické kontúry." (s. 20) Svet, v ktorom jačia lídri postzväzáckych kapiel, v ktorom pánboh žehná aj (n+1) ovečke, v ktorom driemu dotikávajúci dôchodcovia, v ktorom sa deti inštinktívne utierajú až do antiseptična. Svet, v ktorom je PRAVDA nealergická a STV 2 ukazuje iba "zúbožených a bezradných politikov, pripomínajúcich tlupu austrálskych Krovákov, zhrčených nad pokazeným unixovským serverom, schopných piť džús aj bez pomoci moderátorky" (s. 37). Ale na druhej strane je tento svet aj svetom tbc, ddt a www, a práve ten na nás číha vo svojej životnej forme. Texty presýtené detailami zdôrazňujú videnie povrchu vecí akoby v snahe presvedčiť nás, že javy nemajú hlbší rozmer. No spod vždy nových a nových obrazov súčasného sveta prebleskujú "spoviedky" duše "ako šedivej myšky, schúlenej v tmavom kúte lebečnej dutiny" (s. 36), vysielajúcej lamentoso o tom, že je úplne "down". A práve dilema prázdnoty a presýtenosti, stavy neistoty, obáv, úzkosti či strachu robia Minárikovú zbierku aktuálnou a naliehavou. Na margo neustáleho zdôrazňovania prítomného a aktuálneho treba pripomenúť Minárikovu lexiku typu na3eť, mopujúci mladík, hodil sa sem ako spoiler na Trabanta, Hovnajs to see you či Hold the lajno, please, ktorá iste nepoteší našich jazykovedcov, no o to väčšie zadosťučinenie prinesie hlavne násťročným. A dovolím si ešte oceniť zaujímavú knihársku úpravu tohto síce útleho ale dobrého dielka. Eva Faithová, Knižná revue 4/2002