Ukrižuj sa!

V Bielikovej poézii sa najvýraznejšie zo všetkých autorov „barbarskej generácie“ prejavuje problém príslušností, ich hľadania a definovania. Pohyb od extatických stavov k pokore, vyjasňovanie si vlastných postojov, syntéza viet z populárno-vedných publikácií a učených scholastických dišpút, prebujnená intertextualita a košatá syntax robia z Bielikovej poézie recepčne náročné, hermeticky uzavreté texty. Inšpiráciu tajnými knihami, bogomilskými apokryfmi a inými herézami preniká potreba nájsť pravú vieru. Hľadanie jej pravej miery je ústrednou témou autobiografickej prózy Ukrižuj sa!