Miloš Deset Bücher

Publikácia zahŕňa výber 55 súdnych rozhodnutí zahŕňa relevantné, systematicky usporiadané tematické okruhy týkajúce sa svedka a jeho výsluchu v trestnom konaní. Ide napríklad o povinnosť mlčanlivosti, právo svedka odoprieť výpoveď, zákaz výsluchu svedka, zákonnosť a kontradiktórnosť výsluchu svedka vrátane ústavno-právnych štandardov kontradiktórnosti výsluchu svedka. Tieto situácie priamo súvisia s právom obvineného na spravodlivé súdne konanie, ďalej prítomnosť advokáta pri výsluchu svedka, rozpory vo výpovediach svedka a čítanie zápisníc o jeho predchádzajúcej výpovedi (výpovediach), krivú výpoveď a krivú prísahu, či špecifické prípady výsluchov svedkov, ako napríklad výsluchov svedkov mladších ako 18 rokov, výsluchov utajených svedkov či agentov. Výsluch svedka patrí k najčastejšie vykonávaným dôkazným prostriedkom, ktorý sa vykonáva prakticky v každej trestnej veci. Osoba svedka, ktorá svojimi zmyslami vnímala relevantné skutočnosti tvoriace predmet dokazovania v konkrétnej trestnej veci, je prameňom dôkazu. Jej výsluch zasa dôkazným prostriedkom, prostredníctvom ktorého vypočúvajúcemu sprostredkuje (odovzdá) informácie dôležité pre trestné konanie, ktoré pre orgány činné v trestnom konaní a súdy majú z hľadiska dokazovania dôkaznú hodnotu. Výpoveď svedka je preto dôkazom, ktorý výrazným spôsobom prispieva k objasneniu trestného činu a zisteniu jeho páchateľa, ktorému tak môže byť uložený spravodlivý trest. Tento výber judikatúry a súdnych rozhodnutí obsahuje rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a niektorých krajských súdov.

Predkladaný výber 82 súdnych rozhodnutí je zameraný na hmotnoprávne aj trestno-procesné otázky znaleckého dokazovania. Z hmotnoprávneho hľadiska môže byť znalecké dokazovanie zamerané na skúmanie podmienok trestnej zodpovednosti alebo na zisťovanie jednotlivých skutkových okolností, ktoré tvoria objektívnu stránku konkrétneho trestného činu. Z trestno-procesného hľadiska je zase nevyhnutné skúmať zákonnosť znaleckého dokazovania, zákonnosti priberania znalcov, výsluchov znalcov, čítania znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení a hodnotenia znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov. Znalecké dokazovanie tvorí neodmysliteľnú súčasť dokazovania v trestnom konaní. Nielen v zmysle výsluchu znalca či čítania znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní, ale aj v širších súvislostiach hmotnoprávnych aj trestno-procesných. Z hmotnoprávneho hľadiska môže byť znalecké dokazovanie zamerané na skúmanie podmienok trestnej zodpovednosti (napr. otázky príčetnosti páchateľa v čase spáchania trestného činu) alebo na zisťovanie jednotlivých skutkových okolností, ktoré tvoria objektívnu stránku konkrétneho trestného činu. Neraz ide o zložité odborné otázky, ktoré nemôžu orgány činné v trestnom konaní a trestné súdy posúdiť sami a ktoré si vyžadujú odbornú (vedeckú) analýzu či expertízu. Z trestno- procesného hľadiska je zase nevyhnutné skúmať zákonnosť znaleckého dokazovania, pretože zákonnosť je vlastnosť dôkazu, ktorá sa týka akéhokoľvek dôkazu vrátane znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia. Trestno-procesné hľadisko znaleckého dokazovania, samozrejme, zahŕňa aj ďalšie trestno-procesné aspekty dokazovania, ktoré sa týkajú napríklad zákonnosti priberania znalcov, výsluchov znalcov, čítania znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení a hodnotenia znaleckých posudkov, resp. odborných vyjadrení v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov. Predkladaný výber zo súdnych rozhodnutí je zameraný na tieto i niektoré ďalšie hmotnoprávne a trestno-procesné otázky znaleckého dokazovania. Právnikovi, ktorý sa venuje trestnému právu, môže pomôcť zorientovať sa v dôkazných súvislostiach v trestných veciach, ak sa na dokazovaní podieľajú znalecké ústavy, znalci či rôzni experti.

Predkladaný výber 63 súdnych rozhodnutí sa zameriava na rôzne aspekty väzby a je prehľadne rozdelený na niekoľko častí. Obsahuje ústavnú a trestno-procesnú charakteristiku väzby, materiálne a formálne podmienky, vrátane dôvodov, lehôt a trvania väzby, rozhodovania o väzbe, prostriedkov nahradenia, opätovnej väzby a väzby v právnom styku s cudzinou a v európskom trestnom práve. Väzba predstavuje najzávažnejší a najinvazívnejší prostriedok zaistenia osôb na účely trestného konania, najmä vo vzťahu k obvinenému a jeho základným právam, predovšetkým osobnej slobode. Je označovaná ako ultima ratio, čo znamená, že obvinení by mali byť vzatí do väzby len vtedy, ak neexistuje iná možnosť, ako dosiahnuť účel trestného konania. Hoci väzba zasahuje do osobnej slobody, nemá sankčnú povahu a rozhodovanie o nej sa nezameriava na otázku viny, ale na materiálne a formálne podmienky. Dôvody väzby môžu zahŕňať zabránenie úteku, marenie objasňovania skutočností alebo pokračovanie v trestnej činnosti. Tento výber súdnych rozhodnutí pomôže čitateľovi získať lepší prehľad a orientáciu v judikatúre slovenských súdov a vo výklade otázok týkajúcich sa väzby.