Kniha dáva štruktúrovaný prehľad základných teoretických a koncepčných smerov v pedagogike, ktoré ovplyvňujú všetky pedagogické úrovne - od verejnej a politickej rétoriky o výchove a vzdelávaní, cez projektovanie a plánovanie výchovy a vzdelávania až po konkrétne pedagogické činnosti vo vyučovaní.
Toto dielo komplexne analyzuje infiltráciu neoliberálnej ideológie do vzdelávania a jej dopady na všetky úrovne správy škôl. Rekonštrukcia vzniku a vývoja neoliberalizmu odhaľuje, ako tento prístup transformoval školské systémy a aktérov vzdelávania. Kriticky skúma pedagogický diskurz, ktorý sa zameriava na akontabilitu, štandardizáciu výstupov a neustálu evaluáciu kvality škôl. Neoliberalizmus mení aj ontológiu subjektu vzdelávania, pričom vykresľuje človeka ako celoživotného učenca a superdieťa, ktoré sa zhoduje s profilom moderných lídrov pracovného trhu. Dielo poukazuje na to, ako neoliberálna ontológia podnikateľa preniká do pedagogického diskurzu a ovplyvňuje školské reformy. Otázky sa týkajú toho, ako sa neoliberalizmus usídľuje v správe vzdelávania, aké riziká nesú reformy založené na ekonomických kritériách a akú moc má testovanie žiakov. Skúma aj vzťah medzi pedagogickým humanizmom a neoliberalizmom, a či sú vízie celoživotného vzdelávania ideologicky neutrálne. Dielo sa zaoberá aj zmenami v identitách učiteľov, rodičov a detí v neoliberálnom režime a otázkou, či sa univerzity stávajú podnikmi.
Akási malá mapa či mozaika zdrojov a dôsledkov vzdelávacej politiky tak, ako ju autor zachytával posledné roky vo svojich novinových článkoch a rozhovoroch. Kniha pokrýva rôzne úrovne vzdelávacieho systému, od jaslí po vysoké školy, a poukazuje na potrebu súdržnej vzdelávacej politiky, ktorá u nás chýba. Systém je rozbitý a nefunguje v celku. Príbeh začína v roku 2016, keď sa objavil ďalší pokus o reformu školstva v podobe projektu Učiace sa Slovensko, a pokračuje cez rôzne epizódy až po pandémiu, ktorá nastolila nové otázky pre vzdelávací systém. Kniha končí v čase, keď vojna na Ukrajine otvára nové pohľady na vzdelávaciu politiku. Hoci sa od roku 2020 snažíme zmeniť systém podľa nových pravidiel, nie je jasné, kam nás to dovedie. Autor sa však nevenuje len Slovensku; jeho skúsenosti zo vzdelávacích systémov a kultúr juhovýchodnej Ázie, konkrétne Indonézie a Nepálu, dodávajú textu exotický nádych. Kniha tak ponúka komplexný pohľad na vzdelávaciu politiku a jej výzvy v širšom kontexte.
