Z pôvodnej Platonovej Obrany Sokratovej vieme, že ľuďom sa nepáčila metóda kladenia dotieravých otázok, pomocou ktorej filozof skúmal svet. Z hľadiska svojho okolia pôsobil Sokrates ako čudák: neuznával materiálne hodnoty, zároveň odsudzoval i podporoval aténsku demokraciu a nebál sa smrti (čo vyšlo najavo počas procesu).
Autor podrobne opisuje mechanizmus demokracie v jej ranom štádiu a na príklade procesu známeho z dejín filozofie, pričom z neho vyvodzuje poučenie i pre dnešné časy.
Učebný text z teórie práva je určený predovšetkým študentom prvého ročníka právnického štúdia a má propedeutický charakter. Zameriava sa na historický vývoj pojmu právo a skúmanie jeho rôznych významov, pričom hľadá spoločné znaky a odlišnosti medzi právnymi normami a inými normami správania, ako sú morálka a spravodlivosť. Dôraz je kladený na právo ako súbor pravidiel uznaných legitímnou autoritou, záväzných pre subjekty právnych vzťahov. Text klasifikuje systém práva a jeho štruktúru, prechádza od tvorby práva k prameňom práva v kontexte Slovenskej republiky a Európskej únie. Následne predkladá analýzu právnych noriem, ich pojmov, znakov, štruktúry, druhov a pôsobnosti. Právne vzťahy sú chápané ako vzťahy upravované právnymi normami. Výklad práva a jeho aplikácia súvisia s otázkami analógie v práve. Právna zodpovednosť je prezentovaná ako kľúčová kategória, pričom sa zameriava na objektívnu a subjektívnu zodpovednosť. Záverečná časť sa zaoberá právnym štátom, jeho historickým vývojom a súčasným stavom modelov Rechtsstaat – Rule of Law, ako aj princípmi ich fungovania. Text poskytuje orientáciu v základných pojmoch a odkazuje na odbornú literatúru na ďalšie štúdium.
Kniha je venovaná mysliteľom, ktorí sú autormi alebo pripravovateľmi koncepcií. „Len nemnohí sú schopní navrhnúť a uskutočniť určitú politickú koncepciu, ale my všetci sme schopní hodnotiť ju,“ cituje autor v úvode Perikla. A práve so zámerom umožniť hodnotenie, objaviť zmysel úvah veľkých európskych a svetových mysliteľov a odniesť si z nich aj určité poznanie, o ktoré sa možno oprieť pri riešení dnešných problémov, predkladá Alexander Bröstl čitateľovi náčrt vývoja politického a právneho myslenia od antiky až po súčasnosť. V dejinách politického a právneho myslenia je pre autora ústredný vzťah slobody a autority (moci) alebo slobody a poriadku (ak poriadok pokladáme za logickú protihodnotu slobody), ktorý sa premieta do úvah o štáte a práve a do myšlienok o usporiadaní spoločenských inštitúcií.
Rozprávka je, ked niekto niekomu rozpráva príbeh... Je to krátky prozaický
útvar /niekedy môže byť veľmi, veĺmi krátky, inokedy zas veľmi, veľmi dlhý/,
pričom môže byť prípadne aj veršovaný. Rozprávky majú rady hlavne deti,
najmenej však dospelí: napokon, tí rozprávky pre deti vymýšľajú. Nielen pre
deti, určite tak trochu aj pre seba. Ale krásne sú aj tie rozprávky, ktoré si
vymýšľajú deti. Nebudem o tom príliš veľa mudrovať, už iba dodám, že súhlasím
s tým, čo povedal Hans Christian Andersen, že najzázračnejšou rozprávkou je
samotný život. Od sedenia na nočníku až po tú najstaršiu zo všetkých starôb.
Učebnica Všeobecnej štátovedy predstavuje tradičný obsah predmetu, ako sa
rozvinul v európskej kontinentálnej podobe (altematívou štátovedy je dnes na
viacerých univerzitách, aj mimo právnických fakúlt, politická veda). Medzi
dvanástimi kapitolami sa okrem viac-menej stabilne prítomných (1. Jednotlivca
spoločnosť; 2. Teórie o príčinách vzniku štátu a o účele štátu; 3. Znaky
(prvky)štátu; 8. Politické strany a štát) nachádzajú aj kapitoly, ktoré
spravidla nie sú, alebo doteraz neboli predmetom štandardného záujmu (5.
Politický spor, zmena ústavy, revolúcia, právo na odpor; 6. Rozpadnuté a
stroskotané štáty; 7. Štát a cirkev).Niektoré kapitoly predstavujú návrat k
pôvodným štátovedným klasifikáciám (9. Funkcie štátu). V rámci prezentácie
historických a aktuálnych otázok týkajúcich sa Formy štátu (najrozsiahlejšia
1O. kapitola)ide o pokus objasnit´ nové aspekty problematiky(napríklad,
podkapitoly ako Parlamentná opozícia, Ústavné súdnictvo). Záverečná časť
učebnice sa venuje Modernému ústavnému štátu: právnemu štátu(12.kapitola)a
možno ju považovat´ za príspevok k analýze princípov právneho štátu a jeho
viacerých teórií. Úmyslom autora bolo tiež prispieť k autentickému výkladu
názorov niektorých myslitel´ov predošlých období, návratom k pôvodným textom
ich diel. Všeobecná štátoveda, adresovaná predovšetkým študentom, má za ciel´
tvoriť úvod do právnického štúdia ako jeho osvedčená základňa, zdroj i
východisko.
Publikácia nie je obmedzená výlučne na ústavné právo Slovenskej republiky – má
oveľa širší záber. Výklad zvolený v tejto príručke vychádza z pojmu a
klasifikácie ústav a pokračuje stručným a orientačným prehľadom základných
línií ústavného vývoja na území Slovenskej republiky za ostatných stopäťdesiat
rokov. Rozsiahla časť je venovaná základným právam a slobodám v následnosti,
ktorá sa riadi systematikou Ústavy Slovenskej republiky z roku 1992. Otázky
týkajúce sa jednotlivých druhov moci v kontexte modelu deľby moci sú predmetom
pozornosti záverečných kapitol: po tradičných mociach je do tejto časti
zaradená aj kontrolná moc spolu s prokuratúrou a verejným ochrancom práv.
Sprievodným znakom publikácie sú tiež odkazy na rozhodovaciu činnosť Ústavného
súdu Slovenskej republiky, najmä v spojitosti s problematikou základných práv
a slobôd. Publikácia je určená predovšetkým študentom magisterského štúdia v
odbore právo v rámci študijných programov tam, kde sa tieto programy týkajú
ústavného práva Slovenskej republiky. Tretie vydanie učebného textu
predovšetkým zachytáva zmeny ústavy z roku 2014, ktoré sa týkajú definície
manželstva, postavenia a právomocí Súdnej rady Slovenskej republiky v kontexte
so vznikom sudcovskej funkcie, ako aj v spojitosti s výkonom príslušných
právomocí Ústavného súdu Slovenskej republiky i prezidenta Slovenskej
republiky.
Pojem právny štát a jeho obsah sa v postkomunistických štátoch stal aktuálnou témou, pričom Ústava Slovenskej republiky deklaruje, že „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“ Kniha sa nezaoberá priamo skúsenosťami so zavedením princípu právnej štátnosti v Slovenskej republike, ale skúma vývojové línie právnej štátnosti. Teória právneho štátu historicky predstavovala protipól policajného a neskôr totalitárneho štátu. Pojem právny štát je väčšinou synonymom ústavnej a zákonnej vlády, pričom jeho podstatné znaky zahŕňajú ochranu individuálnej slobody a právnu istotu občanov. Kniha prezentuje štyri základné teórie právneho štátu: liberálnu, materiálnu, sociálnu a demokratickú. Analyzujú sa v nej princípy právneho štátu, ako sú záruky základných práv a slobôd, legitimita a legalita, deľba moci, suverenita ľudu a právna istota. V závere sú načrtnuté rozdiely medzi totalitárnym a liberálnym štátom. Diskusia s významnými teoretikmi právneho štátu približuje stav problematiky v danej oblasti. Kniha vychádza v edícii Exempla Iuris vydavateľstva Kalligram.