Miriam Laclavíková Bücher

Monografia sa zameriava na právne východiská majetkovoprávneho postavenia žien privilegovaného stavu – šľachtičnej – v stredovekom a novovekom Uhorsku. Ponúka komplexný pohľad na právne postavenie žien prostredníctvom ich osobitných majetkových a dedičských práv, vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy a právnej zbierky Tripartita (1514), ktorá zakotvila práva uhorskej šľachty. Právne postavenie šľachtičnej bolo ovplyvnené tradičnou podriadenosťou mužom a potrebou ochrany žien, najmä vdov a dcér. Ženy boli vnímané ako slabšie pohlavie (infirmitas sexus) s nedostatkom schopností pre samostatné právne konanie, čo vyjadruje aj Tripartitum. Krehkosť žien (fragilitas sexus) viedla k zakotveniu osobitných dedičských nárokov dcér vo vzťahu k otcovskému majetku a manželiek vo vzťahu k majetku manžela. Monografia podrobne rozoberá osobitné práva žien, ako vlasové právo, právo dievčenskej štvrtiny, obvenenie, parafernálie, veno, vdovské právo a dedenie. Tieto inštitúty stredoveká právna veda považovala za osobitné ženské práva. Autorky dúfajú, že čitatelia nájdu v monografii zaujímavú historickú skicu ženských uhorských elít v kontexte ich majetkovoprávneho statusu.

Paní prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc., dovŕšila tohto roku krásne životné jubileum. Pri tejto príležitosti vychádza pocta, ktorou je vyjadrená úcta i uznanie. Pani profesorka Helena Barancová je spoluzakladateľkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a uznávanou osobnosťou právnej vedy v oblasti pracovného práva.

V druhom prepracovanom a doplnenom vydaní monografie predstavujú autorky, ktoré sa profesijne venujú právnej histórii, dejiny právnickej vzdelanosti a právnej vedy na Právnickej fakulte historickej Trnavskej univerzity počas jej 110-ročného pôsobenia v starobylom slobodnom kráľovskom meste Trnava v rokoch 1667 – 1777. Vo svojej monografii sa zameriavajú na fungovanie fakulty, predstavenie procesu výučby s inovatívnym zaradením výučby domáceho (uhorského) práva, premeny obsahového zamerania právnického štúdia, pôsobenie jednotlivých profesorov fakulty, predstavenie ich najvýznamnejších diel aj s prezentáciou výňatkov z nich. Ponúkajú pohľad na zmeny v uhorskom právnickom vzdelávaní pod vplyvom nových osvieteneckých teórií a zaradenie nových predmetov právnického štúdia (prirodzené právo). Nielen na kultúrne a vzdelanostné dedičstvo v monografii predstavenej trnavskej historickej právnickej fakulty sa snaží nadviazať od roku 1998 obnovená Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. Zaujímavé dejinné peripetie, širší rámec pohľadu na novoveký univerzitný život, jeho organizáciu a istý minuciózny vhľad do novovekej uhorskej právnej vedy a azda omnoho viac ukryli autorky do tejto monografie, určenej odbornej právnickej verejnosti a všetkým záujemcom o dejiny právnického vzdelávania a právnej vedy.

Učebný text vyjadruje úsilie autorov o prehľadné, stručné a zrozumiteľné vysvetlenie základov tvorby vedeckej a odbornej práce.

Druhý zväzok štvorzväzkovej edície Prameňov práva na území Slovenska je pohľadom na formovanie novodobého štátu a práva na báze výberu z podstatných prameňov. Skúmaná etapa sa viaže k rokom 1790-1918, teda k značne historicky a právo-historicky exponovanému odbobiu, plnému revolučných zvratov i postupných evolučných zmien.