V Afganistane Boh iba plače

Na jednej zo svojich početných služobných ciest do Afganistanu stretla iránska filmová dokumentaristka Siba Shakibová v utečeneckom tábore afganskú ženu Širin-Gol. Vnútorná sila a vyžarovanie tejto ženy, ktorá jej spontánne vyrozprávala svoj životný príbeh, ju natoľko zaujali, že sa rozhodla napísať o nej knihu. Širin-Gol, čo v preklade znamená Sladký kvet, sa narodila v odľahlej dedine v afganských horách. Vyrastala v nesmiernej chudobe a jej život bol predurčený stáročnými tradíciami, vierou v Korán a úzko chápané poslanie islamskej ženy. Širin-Gol je ešte malé dievčatko, keď do Afganistanu vtiahnu Rusi. Otec s bratmi odídu do hôr a pridajú sa k bojovníkom mudžahedinu. Jej sestry porušia tradície, odložia závoj, zvádzajú ruských vojakov, aby ich potom vydali na smrť. Keď ich dedinu zničia, utečú ženy do Kábulu. V hlavnom meste musí Širin-Gol navštevovať ruskú školu. Spočiatku má pred ňou strach, no čoskoro zistí, že vzdelanie prináša bohatší a hodnotnejší život. V dievčenských rokoch získava aj vnútornú silu prekonať všetky budúce ťažkosti: najprv zväzok s mužom, ktorému ju dajú ako náhradu za hráčske dlžoby, potom nespočetné prenasledovanie, týranie a znásilňovanie a napokon útek pred obávaným Talibanom.