Zaslepenie

Elias Canetti sa narodil v roku 1905 v bulharskom meste Ruse, kde sa usadila židovská komunita vyhnaná zo Španielska. Jeho rodičia sa neskôr presťahovali do Viedne, kde si zvolil literárny jazyk, v ktorom napísal všetky svoje diela, hoci nemčina nebola jeho materinským jazykom. Vo Viedni študoval prírodné vedy a získal doktorát, pričom pracoval na svojom prvom románe, ktorý vyšiel v roku 1935. Popularitu získal až po 2. svetovej vojne, keď bol interpretovaný ako podobenstvo o modernom svete. Za túto knihu dostal Nobelovu cenu za literatúru v roku 1981. Canetti napísal aj ďalšie známe diela, vrátane trojdielnych memoárov. Hlavným protagonistom románu je Peter Kien, odborník na čínsky jazyk a kultúru, ktorý vlastní obrovskú súkromnú knižnicu. V románe sa stretáva s rôznymi čudákmi v absurdných situáciách, pričom autor využíva motívy z literárnych diel od Homéra po Cervantesa. Text je plný alúzií, dvojzmyslov, paródií a negácie logických súvislostí, čím vytvára originálny konglomerát odrážajúci náš svet. Hlavným motívom je zaslepenie a slepota v rôznych podobách.